Koná sa pri príležitosti 100. výročia narodenia tohto významného slovenského vedca, umelca a pedagóga.
Vymyslel amfiteáter
Členovia cincíkovskej rodiny žili Turci a venovali sa najmä roľníctvu a obchodu. Jozef Cincík bol v rokoch 1933 – 1945 pracovníkom Matice slovenskej a do dnešných čias po ňom ostalo v Martine viacero viditeľných stôp. Medzi nimi je napríklad tlačiareň Neografia, ktorú spoluzakladal, vybavil technicky aj technologicky a vymyslel jej názov, či amfiteáter postavený podľa jeho návrhu na mieste, ktoré on sám vytypoval.
Renesančný človek
Deň Jozefa G. Cincíka spoločne pripravili Slovenská národná knižnica a Matica slovenská. Programová náplň podujatia pozostáva s vedeckej konferencie (začiatok o 9. h), vernisáže výstavy Renesančný človek o živote a diele Jozefa Cincíka a prezentácie knihy Hľadanie rodného štýlu, zostavenej z autorových ťažiskových textov (začiatok o 16. h).
Ovplyvnil modernú vedu
Cieľom podujatia je priblížiť verejnosti dielo J. Cincíka, ktoré zásadne ovplyvnilo charakter modernej vedy, kultúry a umenia. Na uvedenej konštatácii nič nezmenila ani skutočnosť, že takmer polstoročie bola táto renesančná osobnosť i pre Turiec zakliata. Teraz pri príležitosti storočnice narodenia už môžeme oprávnene tvrdiť, že práve Jozef Cincík bol predchodcom aktuálnych snažení o profiláciu metropoly Turca ako otvoreného európskeho mesta kultúry.⋌(CA)