Ženský hokej prežíva najkrajšie obdobie a Michaela je jeho súčasťou

to však všetko. Len pred niekoľkými dňami sa vrátila z rakúskeho Grazu, kde prispela k postupu Slovenska medzi svetovú hokejovú elitu.

Nedávno ste sa vrátili z Rakúska, kde sa konali majstrovstvá sveta skupiny B. Podujatie ste vyhrali a postúpili do áčka. Bol to váš cieľ?
- Po úspešnej olympijskej kvalifikácii to každý od nás očakával, ale pravda je, že sme sa ako favoritky necítili. Vlani sme síce skončili druhé, no na postup do áčka si trúfalo viac tímov. Samozrejme, v kútiku duše sme si postup želali aj my, len sme o ňom nahlas toľko nehovorili. O to bola naša radosť väčšia, keď sa sen stal skutočnosťou.

Svetový šampionát ste odštartovali vysokou vý-hrou nad Nórskom, ale vraj to také jednoduché nebolo. Je to tak?
- Vyhrali sme síce 9:4, ale po druhej tretine sme viedli len 3:2. Zápas zďaleka nebol taký jednoznačný, ako nakoniec vyznel konečný výsledok. Nórky boli húževnaté a až v poslednej tretine sme zlomili ich odpor.
Po prvom dueli prišla studená sprcha v podobe vysokej prehry 1:5 s Českou republikou. Práve s týmito súperkami ste dva roky neprehrali a zrazu takýto výsledok. Čo sa stalo?
- Samé sme z toho boli zaskočené. Jednoducho, vybrali sme si zlý deň a takto to dopadlo. Absolútne nič sa nám nedarilo, lepila sa nám smola na päty. Naopak, súperkám vyšlo všetko, na čo siahli a zaslúžene vyhrali.

Čo sa dialo po zápase?
- Mali sme tímový míting. Na dlhé analýzy nebol čas, ale stihli sme si povedať, že na takýto zápas treba rýchlo zabudnúť a vyspať sa z neho. Navyše, čakal nás súboj s Rakúskom, ktorý bol mimoriadne dôležitý. Domáce hráčky si trúfali. Vyhrali prvé dva zápasy a v tomto trende chceli pokračovať. Ak by sme v tomto súboji prehrali, tak by sme sa so snom o postupe mohli rozlúčiť.
Ako to dopadlo?
- Vyhrali sme 5:3, ale po psychickej stránke to bol náročný duel. Museli sme doťahovať ná-skok súperiek. Prehrávali sme 1:2 i 2:3. No v tretej časti sa všetko obrátilo na dobré. Nepriaznivý vývoj nám nepodlomil kolená, práve naopak, motivoval nás k vyššej aktivite. Vedeli sme, že máme kvalitnejší tím a bolo len otázkou času, že sa to prejaví.

Nasledoval súboj s Nemkami, ktorým ste vyfúkli postup na olympiádu. Určite vám mali čo vracať...
- Presne ste to vystihli. My sme však vedeli, čo nás čaká, a na jedno z kľúčových stretnutí sme sa veľmi dobre pripravili. Vyhrali sme najtesnejším rozdielom – 2:1. Boli sme lepšie, len nepresná koncovka nás pripravila o vyššie víťazstvo. Priznali to aj nemecké hráčky, po zápase nám gratulovali k výbornému výkonu.

Potom vás čakal posledný zápas na šampionáte. Matematika bola jasná. K postupu do elitnej kategórie ste potrebovali vyhrať nad Francúz-skom. Dnes už vieme, že sa to podarilo...
- Ak by sme prehrali, tak by do áčka postúpili nemecké hokejistky. Možno aj preto nám zodpovednosť spočiatku zväzovala ruky i nohy. Nezačali sme najlepšie. Prehrávali sme 1:0, ale stihli sme vyrovnať. Rozhodnutie prišlo až desať minút pred koncom. Vtedy sme strelili dôležitý druhý gól a Francúzky sa rozsypali. Pridali sme ďalšie tri a v pohode doviedli zápas do víťazného konca.

Akú úroveň mal svetový šampionát, čím bol špecifický?
- Bol to náročný šampionát. Prehrali sme len v jednom zápase, ale aj v tých víťazných sme museli siahnuť na dno svojich síl. Hralo sa s vysokým nasadením, všetko bolo rýchlejšie. Dnes už nestačí len bojovnosť. Ak chcete uspieť, musíte ponúknuť viac. Napríklad taktickú a hernú vyspelosť. Nám sa to podarilo. O to je náš úspech cennejší. Veľmi si ho vážime. Veď kto by ešte pred rokom povedal, že o rok budeme hrať na olympiáde.

Čo tomu napomohlo?
- Okolo bratislavského Slovana sa postupne vytvorilo jadro slovenskej reprezentácie. Možno sa to viacerým nepozdávalo, ale ukazuje sa, že to bol premyslený a správny krok. V jednom tíme sa sústredilo takmer všetko najlepšie, čo Slovensko má. Postupne sme sa zohrávali, prospela nám aj medzinárodná konfrontácia. Vďaka nej si niektoré hráčky všimli aj zahraničné kluby, až deväť dievčat v súčasnosti hrá v kvalitných európskych ligách. Dnes sme oveľa sebavedomejšie, viac si veríme. Zároveň ale musíme ostať s nohami na zemi. Postúpili sme síce na olympiádu a do áčka, ale svetová špička je od nás predsa len ešte trochu vzdialená. Stále máme čo doháňať.

Olympiáda vo Vancouveri síce začne až 12. februára, ale predpokladám, že na ňu už aj teraz myslíte?
- Nedá sa na ňu nemyslieť, veď na nej prežijeme svoj športový vrchol. Je jasné, že sa nám veľké šance nedávajú, ale aj tak urobíme všetko pre to, aby sme sa domov vracali s pocitom dobre vykonanej práce. Olympiádu som vždy sledovala len v telke, teraz, ak sa nič zlé nestane, budem jej priamou účastníčkou. Keď som začala hrať hokej, tak by ma ani vo sne nenapadlo, že sa to môže stať. Už teraz viem, že to bude zážitok na celý život.

V nedávno skončenej sezóne ste pôsobili vo Fínsku, presnejšie v Kärpät Oulu. Bola to veľká skúška?
- Fínky patria k absolútnej svetovej špičke, v rebríčku sú tretie na svete. Liga je mimoriadne kvalitná, so slovenskou sa vôbec nedá porovnať. Pôsobenie v nej mi veľmi pomohlo. Odohrala som veľa kvalitných zápasov, nemohla som si dovoliť ísť na pol plynu. Navyše, bola som jediná legionárka, veľa sa odo mňa čakalo. Spočiatku to bolo ťažké, ale postupne som sa zblížila aj so spoluhráčkami a všetko išlo potom ľahšie.

Ako ste v súťaži dopadli?
- Skončili sme štvrté, čo je škoda. Do play off sme postúpili z tretieho miesta, žiaľ medailu sme nakoniec nezískali. V súboji o finále sme podľahli Ilves Tampere, bronz nám vyfúkli hráčky z Hammenliny. Netajím, boli sme smutné, ale nie sklamané.

Ako sa vám páčilo Fínsko?
- Je to nádherná krajina, ale priznám sa, že som si dlhšie zvykala. Ľudia navonok pôsobia chladne, ale ak sa s nimi bližšie spoznáte, tak vám otvoria svoju náruč. Najviac ma trápila zima a dlhé noci. Slnko sa na oblohe veľa neohrialo a hneď zmizlo. Každodenná tma na mňa zle pôsobila, bolo to deprimujúce. Ale človek si nakoniec zvykne na všetko.

Martinské hokejistky získali desiaty titul. Sledovali ste ich počínanie?
- Veľmi som to babám priala. O všetkom som bola informovaná, často som si písala s Peťou Pavlovičovou. Je to skvelý úspech, ktorý sa zrejme len málokomu, ak vôbec, podarí zopakovať.

Už viete, kde budete hrať budúcu sezónu?
- Najradšej by som zostala vo Fínsku. V klube sme sa rozlúčili s tým, že sa opäť stretneme. Zatiaľ je to len ústny dohovor, takže uvidíme. Ak by Fínsko nevyšlo, pravdepodobne by som skončila vo Švajčiarsku. Je oveľa bližšie, občas by som sa aj domov dostala. Po hokejovej stránke však jednoznačne preferujem Fínsko.

Čo vás v najbližšom čase čaká?
- Chvíľu si od hokeja oddýchnem, ale už v máji zač-nem s letnou prípravou.
ROMAN KOPKA