28. apr 2009 o 0:00
Kto chce, ten vidí politiku aj za obyčajnými rozhodnutiami
Turcom hýbe výmena generálneho riaditeľa Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Stal sa ním 34-ročný Rastislav Zábronský, človek s priateľskými väzbami na martinského primátora. Čo predchádzalo tejto zmene a čo od nej môžeme očakávať?
V polovici apríla ste sa stali generálnym riaditeľom v akciovke Turčianska vodárenská spoločnosť Martin. Pre mnohých je to prekvapivá správa. Viete to vysvetliť? - Počúvam tie komentáre. Vraj, veterinár ide riadiť vodárenskú spoločnosť, vyhadzuje odborníkov, dosadil ho tam primátor, dalo čakať, veď mu robil kampaň... Kto tieto reči šíri, tým sa nič vysvetliť nedá. Tí budú politiku vidieť aj za obyčajnými manažérskymi rozhodnutiami. Pre ostatných mám jednoduché vysvetlenie. Vo vodárenskej spoločnosti som vyrastal, pracovali v nej starý otec, mama i strýko. Obývali sme tamojší služobný byt, v areáli spoločnosti som bol ako doma, brigádoval som v nej každé prázdniny počas môjho štúdia. Už vtedy som s riaditeľom a odborníkom vo vodárenskej oblasti inžinierom Kolimárom zakresľoval topológiu vodárenskej siete do počítačového systému. Študoval som síce všeobecné veterinárne lekárstvo, ale aj odbor hygiena potravín a v rámci tohto odboru som robil diplomovú prácu na tému, ktorá mi je veľmi blízka – výskum vodných zdrojov miestnej oblasti. Poznám v Turci väčšinu z nich z rôznych odborných uhlov pohľadu a v ostatných mesiacoch som sa veľmi intenzívne venoval príprave projektov a vybavovaniu eurofinancií i pre vodné hospodárstvo v našom regióne. Skúste to konkretizovať... - K dnešnému dňu sa aj mojím pričinením dostalo do regiónu takmer 16,6 mil. eur (pol miliardy korún) na projekty súvisiace s vodohospodárstvom, konkrétne na investície do Turčianskych Tep-líc, Valče, Príboviec a Beníc. Podarilo sa nám vybaviť aj výnimku pre Necpaly, ktoré ako malá obec nemajú prístup k eurofondom, a to na ochranu výnimočného, strategicky významného vodného zdroja Necpaly-Lazce v Necpalskej doline, keďže vieme, že mu môže za istých okolností hroziť kontaminácia. Podobne sa snažíme, aby sme do regiónu z európskych zdrojov dostali peniaze na budovanie sietí pre obytné súbory Bilbao, Nový Martin i stredisko Ostredok – na tom teraz aktuálne pracujem a spolu pôjde asi o 33,2 mil. eur (zhruba miliardu korún). Dúfam, že vo finále budeme úspešní. Táto práca ale nebola dôvodom pre nejaké moje riaditeľské ambície. Ja som ich doteraz v súvislos-ti s Turvodom nemal. Ako člen predstavenstva tejto spoločnosti som ale videl do plánov, do hospodárenia s majetkom, do organizácie práce, ktorá nemotivovala ľudí, do rodinkárstva, ktoré sa v spoločnosti rozmohlo, do rôznych firiem pracovníkov Turvodu, ktorí podnikali aj na úkor akciovky, do provízií, výberu dodávateľov pre rôzne zákazky a podobne. Výsledkom toho je fakt, že spoločnosť v roku 2008 bola v strate aj napriek nákupu akcií a hospodárenie pre rok 2009 je plánované v strate taktiež. Jej výšku pre tento rok na základe analýzy nového ekonomického riaditeľa odhadujem na 400 tisíc eur (12 miliónov korún). Podčiarkujem – straty v takom druhu podnikania, ako je voda. V regióne, ktorý by si mohol vodu dať do erbu, pretože kam zavŕtate, tam vytryskne. Akcionármi Turvodu sú mestá a obce Turca. V jej orgánoch majú svojich zástupcov. Tí nevideli, čo sa v spoločnosti deje? Veď v nej majú svoj majetok! - Neviem, treba sa opýtať ich. No na ich obranu môžem povedať to, že ich rozhodnutia sa vždy odrážali od podkladov, ktoré im na rokovanie pripravilo vedenie spoločnosti. Mnohí nemali šancu vidieť a vedieť, čo sa za číslami či inými súvislosťami skrýva. Navyše, ak im vodárenská spoločnosť vyšla v ústrety v potrebných projektoch, nemali dôvod sťažovať sa. Keď som nedávno po prvých analýzach stavu spoločnosti predniesol dozornej rade správu, boli veľmi nemilo prekvapení, kam sa vlastne akciovka za dva roky svojej existencie dopracovala. Neverili, že také niečo je možné. Dovtedy sa len rozprávalo, že Zábronský s Hrnčiarom idú tunelovať firmu. Týmto rečiam sa ale niet čo čudovať. Vaše priateľstvo s martinským primátorom je všeobecne známy fakt. Žijete s nálepkou, že ste mu financovali primátorskú kampaň a je preto pochopiteľné, že mnohí vnímajú vašu terajšiu pozíciu ako odmenu za to všetko... - Takéto reči sa možno dobre šíria, či počúvajú, lebo mnohým to stačí. Andreja Hrnčiara poznám od chvíle, keď som mu ako konateľ spoločnosti Gaya prišiel do divadla ponúknuť bezplatný internet - službu, ktorú sme v tom čase ponúkali každej kultúrnej inštitúcii s cieľom prispieť k internetizácii spoločnosti. Porozumeli sme si a keď dával dohromady tím ľudí pre pomoc v primátorskej kampani, stal som sa jedným z nich. Treba povedať aj to, že vo finále som zostal takmer jediný, lebo väčšina odskočila. Preferencie neboli pre vtedajšieho riaditeľa priaznivé, mnohí svoju podporu nasmerovali inam. Áno, podporoval som A. Hrnčiara vo voľbách, je to legálne, veď sponzorov mali aj ostatní kandidáti. Ale moja podpora nebola o peniazoch. Bola o chuti niečo zmeniť. Dobre. A ako je to s tou odmenou? - Myslíte teraz na riaditeľskú stoličku? Je pravda, že Martin má v Turvode 52 percent akcií a mohlo by sa zdať, že pre primátora je jednoduché posadiť na ňu svojho človeka. No až také jednoduché to nie je. Riaditeľa akciovej spoločnosti volí dozorná rada. Martin v nej síce má troch členov, ale na zvolenie riaditeľ potrebuje väčšinu z dvanástich hlasov. Takže voľbu mesto či jeho primátor nemohol zariadiť. Spomínali ste, že ste nemali riaditeľské ambície. Prečo ste nakoniec túto funkciu prijali? - Najskôr som o tej ponuke nechcel ani počuť. Viedol som vskutku pohodový život. Mám svoje firmy na Slovensku i v Amerike, mám dom, majetok potrebný pre lepší ako štandardný život. Pre mňa nie je problém podnikať a živiť sa podnikaním. A už vôbec som netrpel frustráciami z toho, že som ešte nebol generálnym riaditeľom. Mnohých ľudí to ale trápi a pritom si možno neuvedomujú, že najdôležitejšie na celej personálnej kauze nie je moja osoba, ale fakt, že mesto Martin ako dominantný akcionár Turvodu, a samozrejme aj ostatní akcionári, by mohli prísť o veľkú časť majetku, ak by sa nezačalo riešiť racionálne hospodárenie v tejto spoločnosti. Máte za sebou niekoľko dní na novej pozícii. Viete už, ako na to? - Obraz som si už stihol urobiť. Pravda je taká, že hoci žijeme v 21. storočí, v Turvode v mnohých ohľadoch vládol socializmus. Poviem príklad – ľudia u nás začínajú pracovať o šiestej. Keď prídem ja o ôsmej do práce, ešte sú stále na dvore. Raňajky, cigaretka, včerajšie správy, nerozdelená robota... Takto sa predsa nedá robiť! Ak by takto robil živnostník, tak neprežije. Nechal som do áut nainštalovať GPS systémy. Ľudia sa takmer vzbúrili, ale za mesiac sme ušetrili štvrtinu bežnej potreby pohonných hmôt. Ale teraz sa už nemôže chodiť na firemných autách po fuškách, už sa nena-kladá materiál dvojmo – jeden pre rodinu a druhý pre zákazníka. Takže, ak kladiete otázku, ako na to, tak je tu odpoveď – šetriť aj vo firme. Nastaviť taký systém, ktorý odstráni rozkrádanie, súkromné firmičky, provízie od dodávateľov, ktoré sa strácali nevedno kde, využívať výpočtovú techniku, laboratóriá aj na podnikanie a podobne. Zmenil som štruktúru riadenia i zodpovednosti na horizontálnej i vertikálnej úrovni, tvorím si tím najbližších spolupracovníkov, ktorým budem môcť dôverovať. Kto nepochopí, že sa šafárenie skončilo, pôjde preč. Ukazuje sa, že budeme musieť naprieč celým spektrom pracovných pozícií prepustiť asi desať percent ľudí. Zostanú tí, ktorí budú ochotní podávať výkony. Potom dostanú aj dobre zaplatené. To je všetko? - Nie. To je začiatok. Nastaviť nový systém riadenia a kontroly vo firme je len jednou z troch dominantných úloh, ktoré teraz pred sebou vidím. Druhou je snaha získať pre vodohospodárstvo Turca čo najviac peňazí z eurofondov, lebo ďalšia taká príležitosť už nebude, a po tretie chcem vytvoriť lepšie podmienky pre prácu ľudí a ich odmeňovanie. No nepôjde všetko naraz a ani rýchlo, ale najneskôr do prvého júna by už mali byť mechanizmy riadenia spoločnosti, kompetencie, motivácia a podobne nastavené. Dôležité je tiež nastavenie subdodávateľských vzťahov smerom k spoločnosti Turvod. Primátor ma požiadal o preferovanie maximálne možnej spolupráce s regionálnymi firmami, aby maximum financií zostalo v Turci a aby sa aj takto preklenula nepriaznivá hospodárska situácia. Spomínali ste šafárenie vo firme. Budete sa nejakým spôsobom domáhať zodpovednosti bývalého vedenia za spôsob, akým Turvod viedla? - To je otázka pre akcionárov a spôsobu, ako sa vysporiadajú s touto situáciou. Ja osobne nemienim mrhať čas na to, čo bolo a čo sa už nedá vrátiť. Mojou úlohou je manažovať spoločnosť tak, aby sa sa vrátila do pozitívnych čísel, aby investičné požiadavky akcionárov boli naplnené a aby spoločnosť bola schopná vyplatiť prvé dividendy. Je voda naozaj takým tova-rom, ktorý prináša zisky? - Veľmi zjednodušene sa to pokúsim vysvetliť. Zaručene by priniesla zisk, ak by sme sa navzájom neklamali. Turvod podniká s vodným, so stočným a stavebno-montážnou činnosťou. Vodou ľudia šetria, vody dodávame menej ako pred rokmi a tento trend bude pokračovať. Našou veľkou rezervou je voda, ktorú odvedieme kanalizáciou. Ak od nej odrátame vodu, ktorá spadne vo forme dažďa či snehu, získame veľký rozdiel medzi množstvom vody, ktoré dodáme do domácností a firiem a ktoré z nich odvedieme. Znamená to, že Turčania používajú veľa alternatívnych zdrojov vody, ktoré sa z ich hľadiska vnímajú ako úspora, lebo za ne neplatia.To je síce v poriadku, ale táto voda je bezplatne odvádzaná do kanalizácie. A tú sú najväčšie straty pre spoločnosť, akcionárov, mestá, obce, obyvateľov... Klameme sa navzájom. Druhým problémom sú nekvalitné a netesné žumpy, tretím je skutočnosť, že ľudia sa nenapájajú na vybudovanú kanalizáciu. Načo sa potom do nej investovalo? Aj preto nie je ďaleko zákonná úprava tejto povinnosti, lebo nám rieši aj problémy životného prostredia a vôbec kultúru bývania a podnikania. Ak chceme udržať infraštruktúru v prevádzkovom stave, ak chceme pripravovať investičné akcie v prospech obyvateľov, potrebujeme súčinosť všetkých. Vlastníte ešte Gayu? - Áno, som 25-percentným spoločníkom, ale už nie som jej konateľom. Musel som rešpektovať stanovy vodárenskej spoločnosti a ako konateľ zo svojich troch spoločností vystúpiť. Spoločnosť Gaya som vybudoval od nuly, teraz je nastavená tak, že sa v nej môžem spoľahnúť na ľudí, ktorí ju dnes manažujú. Je to v poriadku, pretože ja dnes na nič iné okrem Turvodu nemám čas. Turcom sa šíria reči, že chcete Turvod predať Francúzom. Čo je na nich pravdy? - Len to, že Francúzi v Turci boli a takúto ponuku spoločnosť dostala. To je všetko. Domnievať sa, že ja ako riaditeľ by som mohol predať majetok spoločnosti, je scestná. Kto aspoň trochu ovláda mechanizmy posunu majetku v akciovej spoločnosti, vie, že o tom vôbec nerozhoduje riaditeľ, ale akcionári. V našom prípade mestá alebo obce, presnejšie povedané zastupiteľstvá, teda poslanci. Len oni môžu schváliť predaj majetku v Turvode. Pokiaľ viem, k ničomu takému sa u nás neschyľuje. Čo sa týka Martina, primátor Hrnčiar dal verejný prísľub, že za jeho pozície na stoličke hlavného akcionára Turvodu, sa spoločnosť predávať nebude. Turvod bol predsa založený s cieľom hospodáriť s vodou z regiónu tak, aby sa neprimerane nezvyšovali ceny a aby obce a mestá nestratili kontrolu nad najväčším prírodným bohatstvom regiónu. Myslíte si, že ho môžu len tak predať? VIERA LEGERSKÁ Vizitka MVDr. Rastislav Zábronský je absolventom VŠV v Košiciach. Už počas štúdia začal podnikať, venoval sa dovozu textilu, látok, strojov, nábytku a časť svojich podnikateľských aktivít presunul aj do USA. V roku 2005 založil spoločnosť Gaya, ktorá rozvíja informačné technológie. Venuje sa tiež príprave projektov spojených s eurodotáciami. Má 34 rokov, je slobodný, bezdetný.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
