Článok pokračuje pod video reklamou
BYSTRIČKA. Bývalý Štátny okresný archív na Bystričke je od roku 2003 pobočkou Štátneho archívu v Bytči. Archivuje dokumenty zo štátnej správy, samosprávy, z finančných, daňových úradov, justície, podnikov, politických a zo spoločenských organizácií či zo škôl z turčianskeho regiónu. V depozite je uložených celkom dva kilometre archívnych dokumentov, no v skutočnosti by ich malo byť oveľa viac. Tento stav ovplyvňuje zákon i nepoctivosť inštitúcií.
Matriky preberajú až
po 100 rokoch
Príbuzných si do rodokmeňu nedoplníte, pretože do roku 1895 viedli údaje o narodení, sobášení a úmrtí cirkevné úrady. Za týmito dokumentmi si musíte vycestovať do archívu v Bytči. Na Bystričke sú uložené údaje, ktoré už viedli štátne matriky po roku 1895. Ale netešte sa zbytočne. Nájdete tu svojich príbuzných, len ak sa narodili, sobášili alebo zomreli v rozmedzí rokov 1895 až 1906.
„Zákon ukladá lehotu ulo-ženia matrík sto rokov na matričných úradoch. Až po uply-
nutí tohto obdobia ich odovzdajú nám. Preto máme zatiaľ zdokumentovaných iba jedenásť rokov z prelomu dvoch storočí,“ vysvetlila riaditeľka archívu Táňa Duchajová. Túto podmienku zatiaľ splnili matričné obvody v Turčianskych Tepliciach, Martine, vo Vrútkach, v Hornej Štubni a Malom Čepčíne.
Bádatelia bývajú sklamaní
Táňa Duchajová hovorí, že vytvoriť si vlastný rodokmeň je v poslednom čase veľkou módou. Okrem nedostatku údajov však archív málokedy pomôže. „Bádatelia často nevedia, kde sa ich predkovia narodili alebo umreli. A to je jeden z najdôležitejších údajov,“ vysvetľuje.
Sklamaní ostávajú aj autori obecných monografií. Hľadajú obecné kroniky či iné staršie dokumenty z obcí, ktoré však chýbajú. Tu vraj často úraduje ľajdáckosť obecných úradov. „Keď zanikli miestne národné výbory, museli nám odovzdať všetky dôležité dokumenty, lebo nám patrí agenda zaniknutých inštitúcií. Mnohé z nich priniesli neúplnú dokumentáciu, pretože polovicu postrácali alebo ich jednoducho neodovzdali. Nedávno som si všimla v jednej monografii, že autor čerpal z obecných zápisníc, ktoré mali byť uložené v našom archíve. Ihneď som zavolala starostovi a vyžiadala ich od neho,“ spomenie jeden z dôvodov, prečo archívne dokumenty niektorých fondov nie sú úplné.
Vysvedčenia niektorí
zahadzujú
Bohatým žriedlom na informácie sú aj kroniky. Obecných či školských by ste v archíve na Bystričke veru veľa nenašli. Vraj z logického dôvodu – knihy kroník ešte nie sú dopísané alebo ich jednoducho „majitelia“ neodovzdali. „Neviem, prečo ich niektorí držia. Môžu sa stratiť alebo poškodiť. U nás by boli v bezpečí a užitočnejšie pre viacerých,“ čuduje sa Táňa Duchajová.
Pomerne úplný je archív maturitných protokolov a triednych výkazov zo škôl, v ktorých sú vysvedčenia. „Kópie vysvedčení žiadajú bývalí študenti, ktorí o ne „nejakým“ spôsobom prišli. Neuvedomujú si, aký je to dôležitý doklad a nevenujú mu náležitú pozornosť. Najčastejšie tu máme zdravoťákov z už zaniknutej strednej zdravotníckej školy, ktorí potrebujú vysvedčenie kvôli práci v zahraničí,“ krúti hlavou šéfka archívu.
Faktúry za pohreb nevedú
Archív na Bystričke vyhľadávajú aj vlastníci pozemkov či bývalí zamestnanci firiem. Najmä tie zaniknuté mali povinnosť odovzdať archívne dokumenty do archívu. Mnohí sa však mýlia, ak si myslia, že v archíve sú uložené mzdové a osobné spisy. Tie nie sú archívnym dokumentom. „Ľudia si myslia, že ak sme archív, máme tu všetko. Lenže archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty, ktoré majú trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín. Raz tu prišla rodina, ktorá bola rozhádaná pre dedičstvo po nebohom príbuznom, hľadať faktúru za pohreb. Ale takéto doklady tu my nevedieme.“
Listiny zo 14. storočia
Najväčšími skvostami v archíve sú listiny z turčianskych historických mestečiek – z Martina, z Turian, zo Sučian, z Mošoviec a z Kláštora pod Znievom. Najstaršie sú zo 14. storočia. Pre dejiny regiónu sú zaujímavé aj zápisnice z uvedených mestečiek.
Táňa Duchajová tvrdí, že históriu má archív podchytenú dobre. Súčasnosť však nie. „O niekoľko desaťročí alebo storočí nebudeme vedieť, čo v Turci všetko bolo,“ naráža aj na ignorovanie zákona súkromnými spoločnosťami. „Mali by nám odovzdať základné údaje o firme, jej predmete podnikania pri vzniku i zániku. Urobí to však minimum z nich. Takto sa nikdy nedozvieme, či tá-ktorá firma v Turci pôsobila alebo nie,“ vysvetlila Táňa Duchajová.
Miroslava Dírerová
