Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PRED ŠTVRŤSTOROČÍM SLÁVNOSTÍ FOLKLÓRU

Z ľudskej pamäti vystúpili piesne, zvyky a osudy

Zadívajme sa spolu na dobovú fotografiu Turčianky v kroji z archívu SNM v Martine. Vznikla približne okolo roku 1920 vo fotoateliéri všestranne nadaného človeka Pavla Socháňa. Aj ona je dokladom toho, že Turiec svoj folklór má.

Zadívajme sa spolu na dobovú fotografiu Turčianky
v kroji z archívu SNM v Martine. Vznikla približne okolo roku 1920 vo fotoateliéri všestranne nadaného človeka Pavla Socháňa. Aj ona je dokladom toho, že Turiec svoj folklór má.

Netušíme, kam sa dalo dovidieť zo Socháňovho fotoateliéru. Istotne by ani dievča, a ani Pavla Socháňa nenapadlo, že sa o necelých šesťdesiat rokov, v osemdesiatych rokoch 20. storočia skupinka mladých ľudí pod vedením skúseného objaviteľa a realizátora regionálnych programov venovaných tradičnej a ľudovej kultúre, Viliama J. Grusku pustí do objavovania ľudovej kultúry Turca. Tej podoby kultúry, ktorá v ich dobách možno už doznievala.
Ľudovej kultúry v Turci niet?
Netušili, že o šesťdesiat rokov už bude táto kultúra považovaná za nenávratne zabudnutú. Dokonca z úst niektorých odborníkov zaznel vtedy odsudok oveľa tvrdší, že pôvodnej tradičnej a ľudovej kultúry v Turci už niet. Zapadla prachom zabudnutia, lebo ľuďom sa vplyvom industrializácie úplne premenil život a nový povojnový politický systém zmenil ich nazeranie na pôvodné hodnoty. Boli všetky dôvody tomu veriť. Veď v Martine pôsobili renomované vedecké inštitúcie plné odborníkov, schopných rozoznať a zaznamenať tieto zmeny v tradičnom spôsobe života.
Všetko sa do truhlice neodložilo
Pri porovnaní so susednými Kysucami, s Považím, Liptovom a Oravou to pre Turiec a nejaké objavy v ňom nevyzeralo sľubne, skôr naopak. Len južne ležiaca Horná Nitra sa javila v čomsi s Turcom príbuzná. Rýchla premena kraja na industriálny, odkladanie ľudového odevu, postupný zánik tradičného zvykoslovia i folklórnych prejavov boli podobné ako tu. Zaujímavé je i to, že nás spájala už dávna minulosť. V historickej a národopisnej literatúre sa dočítame, že sme vraj boli jediným obyvateľstvom, ktoré osídlilo tieto kraje a podľa potreby a prírodných podmienok sme sa presúvali z kotliny do kotliny. V našich krajoch postupne mohutneli mestá a mestečká, mestský živel silnel, aj práca v rodiacich sa fabrikách, na železnici mala vplyv na odklon od pravidelného vidiecko – poľnohospodárskeho charakteru života ľudu.
Začalo sa to Detvou
Snáď pre všetky tieto kontexty dramaturgia 18. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve zvolila pre rok 1983 uvedenie práve tohto scénického programu zostaveného z javov ľudovej kultúry „dvojzáprahu“ susediacich regiónov Turiec a Horná Nitra v cykle regionálnych programov zo Stredoslovenského kraja. Tieto mali za cieľ existujúce javy tradičnej a ľudovej kultúry nielen zaznamenať, ale ich aj oživiť a vrátiť do života.
V januári 1983 začal Viliam J. Gruska postupný prieskum terénu v oboch regiónoch a zorganizoval v oboch štáb svojich spolupracovníkov.
Jadro tvorili mladé etnografky Eva Barcajová (dnes Švajdová) z Brezna a Jelka Borcovanová z Martina, k nim pribudla Hana Bílková (dnes Zelinová) z Martina. Ďalších získali z radov vedúcich a členov FS Turiec, choreografa a vedúceho Petra Králička, speváčku Moniku Barabášovú, tanečnicu Šárku Grulichovú (dnes Zubercovú) a z osvetového strediska v Martine skúsenú organizátorku Luciu Bellušovú.
„Veť sa to len také obyčajné“
To bola turčianska časť štábu pripravovateľov programu. Obrovský význam pre ich výskum v teréne znamenal informačný dotazník FSP v Detve, ktorý bol oporou prvých výskumov na turčianskych dedinách. Tento postup pomáhal postupne rozkrývať zabudnuté, odhaľovať zaprášené a vlastnými Turčanmi už na vedľajšiu koľaj odsúvané piesne, obyčaje a tance, lebo „veť sa to len také obyčajné, čo staré matere spievali, to sa krajšie, čo v tom rádiu hrajú...“ . Táto veta nás neraz zarmútila. Ani krojov nebolo. Len sem-tam dáke torzá, tu čepiec, tam ľajblík, zástera... Z mužského odevu až na „slovenské“ košele s krížikovým vyšívaním či tkaním vpredu, sa nedochovalo temer nič. Ale boli tu fotografie, spomienky, a keď sme si získali dôveru, tak postupne aj z ľudských pamätí vystúpené piesne, zvyky, ľudské osudy v odraze svetových udalostí.
Zážitok doznieva dodnes
Do detvianskeho festivalu sa podarilo sformovať osem dedinských folklórnych skupín. Spolu s Hornou Nitrou sme potom v horúcich júlových dňoch predstúpili pred desaťtisícové detvianske publikum, kde sedeli nielen zanietení amatéri, milovníci ľudovej kultúry, ale aj mnohí odborníci a znalci. A obstáli sme. Publikum sa pri piesni Kopala studienku na znak úcty postavilo tak, akoby znela slovenská hymna.
Ten intenzívny zážitok doznieva s nezmenenou silou v srdciach tých, ktorí ho na vlastnej koži zažili. Preto sme sa dokázali celé štvrťstoročie stretať, hľadať a nachádzať a na scénach oživovať čriepky zo života našich predkov a robíme to radi i v tomto jubilejnom 25. ročníku Turčianskych slávností folklóru, na ktoré v júni tohto roku srdečne pozývame do Martina i Blatnice.
(MAB)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 514
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 315
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 249
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 8 892
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 293
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 964
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 598
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 361
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 196
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 064
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto pri Kine Moskva.

Niekde sa objednávalo, niekde si bolo treba vystať rad.

3 h
Ľuboš Thomka (s loptou) stratil na víťaza len osem bodov.

Vo aktuálnej zostave jedenástky TFZ je sedem mien z vlaňajška. Najstarší laureát má 42 rokov a najmladší dvadsaťjeden. Ako sa stalo v poslednom období pravidlom, na zozname dominujú tridsiatnici. Víťaza tohtoročného hodnotenia dal na svoj hlasovací lístok každý klub prvej triedy.

3 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

7 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

21 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

21 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?