Kríza roztočila malé vodné elektrárne

pod Znievom.

Malé vodné elektrárne prišli aj v Turci do módy po roku 2000. Martinský projektant Vladislav Krížik vypracoval 21 štúdií pre záujemcov z 13 turčianskych obcí. Väčšinou išlo o súkromné osoby, v niektorých prípadoch chcela energiu ušetriť samotná obec. Do konca to však dotiahli iba Necpaly, ktoré sa stali slovenskou raritou.

Aj v Turci sú dobré toky
Vladislav Krížik odhaduje, že na Slovensku sa dá vybudovať takmer 3 tisíc vodných kolesových elektrární. Náš región má podľa neho tiež silné toky, najviac „zelenej“ energie by dokázala vyrobiť rieka Turiec, tá je však vo 4. stupni ochrany. Výkon elektrárne závisí od sily toku, necpalský potok jej vyrobí 160 tisíc kWh ročne. Zatiaľ je v skúšobnej prevádzke, takže do centrálnej siete Stredoslovenskej energetiky (SSE) je zapojená, ale vyrobenú energiu obec používa len provizórne pre vlastnú spotrebu. Keď však SSE začne obci platiť za odber zelenej energie, tri a polmiliónové náklady (cena v Sk, pozn. red.) sa Necpalom vrátia do siedmich rokov. Zároveň starosta Peter Majko chce projekt dotiahnuť do konca a vybudovať aj pripojenie pre ďalšiu spotrebu obce . Elektrina z potoka by mala vykúriť a vysvietiť obecný úrad, zdravotné stredisko a slúžiť na verejné osvetlenie.

Turiec prispieva
so siedmimi percentami
SSE musí podľa zákona prednostne prijímať energiu z obnoviteľných zdrojov. Od roku 2000 má uzavreté zmluvy s 10 malými vodnými elektrárňami z Turca, ktoré pre domácnosti na strednom Slovensku vyrobia 7 percent z celkového množstva. V rámci stredného Slovenka odoberá energiu od 96 elektrární, pričom registruje ďalších 61 žiadostí o pripojenie, z toho 6 z Turca.

V minulosti
bolo „kolies“ viac
Vladislav Krížik tvrdí, že je to oproti minulosti žalostne málo. V roku 1937 bolo takýchto kolesových či turbínových elektrární na Slovensku tritisíc, no hospodárska kríza by ich počet mohla zvýšiť. „V súčasnosti pripravujem 12 projektov pre Slovensko, jednu z nich pre Česko. Tá bude podľa vzoru z Necpál, majitelia ich videli vo vašich novinách a páčila sa im. Vyzerá to tak, že kríza rozbehla vodné elektrárne. Už nie je dôležitý väčší zisk s riskom, ale menší s istotou,“ myslí si martinský projektant, o ktorého projekty majú záujem už aj v USA, Maďarku, vo Francúzsku, v Rumunsku, Rusku, Indii, Číne či Mongolsku.

Pre obce sú
podmienky ťažšie
Zo svojich skúseností Vladislav Krížik vie, že na Slovensku sú rozšírené viac súkromné elektrárne, obecná je len v Necpaloch. „Súkromné firmy sú schopné dotácie na výstavbu vodnej elektrárne získať ľahšie a rýchlejšie ako obce,“ vysvetlil. Preto takéto elektrárne fungujú v Turanoch už vyše desať rokov, vlastnú energiu si vyrába aj blatnické družstvo Gader či mlyn v Ďanovej.

Kláštor uvažuje o úspore
Niektoré z obcí, ktoré majú štúdiu už niekoľko rokov navrh-nutú, v čase krízy uvažujú o ich oprášení. O úspornejšom zdroji energie rozmýšľa napríklad aj starosta Kláštora pod Znievom Maroš Halahija. „Predostrel som tento návrh poslancom, zatiaľ nad tým len uvažujeme. Oslovil som už aj pána Krížika i pamiat-károv, pretože koleso chceme umiestniť v historickom centre obce,“ prezradil. Alternatívny zdroj chcú Kláštorčania využiť na verejné osvetlenie i na pripravovanú čističku odpadových vôd.

Elektrárne stopli poslanci
Na štúdiu si spomenul i starosta Podhradia Miroslav Jánošík.
„V našej dedine sme mali v minulosti vodné koleso na pílu. Vrátili by sme sa tak k starej tradícii a bola by to atrakcia pre turistov. Neviem, či máme dostatočný prietok v potoku, ale tento rok sa s vodnou elektrárňou určite zaoberať ešte nebudeme,“ povedal.
Štúdiu mali pripravenú aj vo Valči, v Košťanoch nad Turcom či v Turčeku. Ich poslanci však začiatkom 2. tisícročia tento nápad neschválili a ako sme sa dozvedeli, v blízkej budúcnosti ho ani oživiť neplánujú.
Miroslava dírerová