Článok pokračuje pod video reklamou
TOMČANY. Súťaž v bezmotorovom lietaní založili martinskí letci pred deviatimi rokmi a už na prvom ročníku privítali kolegov z Čiech. Dobré meno sa rýchlo a dobre šíri a zaletelo až k Škandinávcom. V posledných ročníkoch už zo štartovacej čiary vzlietajú k nebu so šiestimi Dánmi a s jedným Nórom, ktorých do Turca priťahuje hornatý povrch. Na Fatraglide tiež lietalo sedem martinských pilotov z oboch martinských klubov – Slovenského plachtárskeho centra i Aeroklubu Martin. Raritou ročníka boli aj dve plachtárky z Trnavy a Prievidze.
Dážď ich nechal na súši
Medzinárodná súťaž je pre pilotov nesmierne vzrušujúca. Niekoľko hodín počas deviatich dní strávia vo vzduchu a snažia sa čo najskôr vrátiť zas na súš do Tomčian. Pravda, ak im je počasie naklonené. A to im tento rok pri dotýkaní sa oblakov veľmi neprialo. „Každé ráno sledujeme počasie, aby sme vedeli, či vôbec vzlietneme. Pre dážď sme pár dní štart vynechali,“ povedal Branislav Jesenský z organizačného tímu.
Čierna skrinka
odhalí každý švindeľ
Každý deň letia piloti inú trať. Tú organizátori navrhujú v tom vzdušnom priestore, ktorý je práve voľný. Odsúhlasiť im to musí armáda. Trať sa každým dňom predlžuje a sprísňujú sa i podmienky. Takto krížom-krážom ponad Slovensko nalietajú denne až niekoľko sto kilometrov. Víťazom je ten, kto trať absolvuje čo najrýchlejšie a neporuší ani pravidlá. „Piloti nám po pristátí odovzdávajú čiernu skrinku. V nej sú digitálne záznamy o tom, kade presne leteli, či si trať ne-skrátili, či nevlietli do zakázaného priestoru, či dodržali predpísanú výšku,“ vysvetlil Branislav Jesenský.
Niekedy skončia v poli
Po vzlietnutí organizátori s plachtármi komunikujú, upozorňujú ich na prípadné zmeny počasia. Prikázať im zosadnúť však nemôžu. „Hore sú za seba zodpovední sami. Našťastie, zatiaľ takáto situácia nebola a všetky ročníky sa zaobišli bez zranenia a komplikácií,“ poklope si po dreve. Bežné však je, ak sa pilot so svojím vetroňom nevráti. Vždy však vedia, kam sa podel, s letcami sú stále v spojení. „Niekedy sa musí pre počasie či z iných dôvodov núdzovo pristáť. Najčastejšie je to na poli alebo na najbližšom letisku. Veľmi si obľúbili ružomberské,“ zasmial sa Branislav Jesenský, ktorého to medzi siedmich súťažiacich Turčanov síce ťahalo, ale organizátorské povinnosti na domácom letisku mu to nedovolilo. Vynahradí si to vraj tak ako ostatní na iných súťažiach.
Majster Európy
si zalieta inde
Podujatí tohto typu sa na Slovensku ročne uskutoční asi sedem, v celej Európe ich je podstatne viac. Letci počas sezóny od apríla do augusta môžu brázdiť oblohu každý víkend aj na troch súťažiach. Snažia sa o čo najväčšiu účasť, pretože zo súťaží si odnášajú body, ktoré ich môžu priviezť až k titulu Majstra Európy, akým už je i Branislav Jesenský.
Favoriti skúšali
šťastie opäť
Na tento ročník prišli obhájiť svoje minuloročné „tomčianske“ tituly víťazov aj Dán Sverre Eplov, ktorý letel v klubovej triede na staršom type lietadla, a Čech Bronislav Smatana, lietajúci v tzv. kombinovanej triede, teda na novšom type lietadla. Fatraglide 2009 spoznala svojich absolútnych víťazov až po našej redakčnej uzávierke, no organizátori nám prezradili, že podľa denných výsledkov by to na najvyšší stupeň dotiahnuť nemali.
Miroslava dírerová
