Psychologická poradňa

Píšem za svojho najlepšieho kamaráta z VŠ. Po 3-ročnej prestávke po neúspešnom vzťahu si našiel čudnú známosť. V jej správaní je veľa egoizmu, vynucovania si lásky a pozornosti za každú cenu. Vôbec jej neprekáža tá trápnosť a hanba, ktorú mu pritom spôsobuje. Sú chvíle, keď mu doslova nedá dýchať. Neraz som bol svedkom jej teatrálneho kriku, hnevu, plaču. Myslíte si, že je vhodné pokračovať v tomto trápnom vzťahu?
Michal

Michal, toto správanie sa nápadne podobá ľuďom s histriónskou poruchou osobnosti. Hystéria je skrytá a zákerná porucha. Vzťahy týchto ľudí s okolím bývajú veľmi konfliktné. Hysterici sú schopní rozohrať mnoho manipulatívnych hier pre dosiahnutie osobného prospechu. Rozvrátiť priateľstvá, kolektívy, cudzie aj svoje manželstvá. Túžia po osobnej slobode, ale druhým ju nedoprajú. Neradi sa podriaďujú, pravidlá najradšej určujú sami. Pocitu, že nie sú dosť milovaní, sa bránia útekom do choroby, vydieraním, trestaním. V partnerovi sa snažia vzbudiť pocit viny. Chladno a nekompromisne ho deptajú. Ak sa váš priateľ rozhodne vo vzťahu zostať, mal by si zachovať nadhľad, do scén by sa nemal nechať vtiahnuť. Partnerka má pravdepodobne veľkú potrebu pozornosti a pokiaľ sa jej dožaduje neadekvátnym dramatic-kým spôsobom, nemal by jej venovať pozornosť, pretože ju tým len ďalej posilňuje. Pozornosť je vhodná len vtedy, keď sa chová adekvátne, nehystericky. Jej požiadavkám musí stanoviť jasné hranice. Nemal by sa nechať vmanipulovať do pocitu, že je zodpovedný za jej šťastie. Hysterické správanie si ľudia zvyčajne nechcú uvedomiť, priznať a ani liečiť. Nemožno ich ani zmeniť. Pomôcť môže len liečenie. Pri rozpoznaní tejto poruchy a neochote liečiť sa, treba radšej nájsť silu a zo vzťahu odísť čo najskôr, pokiaľ ešte nie sú deti, lebo v opačnom prípade váš priateľ riskuje zdecimovanie vlastnej osobnosti.

Radí:
Mária Vantarová
Psychologička z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine.
Foto: (dir)