Žena, ktorú mnohí poznajú ako veštkyňu Ginu, sa roz-hodla zverejniť svoj životný príbeh.
Narodila sa vo veľmi ťažkých pomeroch. Už v útlom veku na vlastnej koži zistila, čo je to násilie a alkoholizmus, ako tínedžerka sa stala matkou, o niečo neskôr ťažkou narkomankou, ktorá si dokonca občas privyrábala sexom. O tom, ako táto pozoruhodná kniha
vznikala, sa zhovárame s Ginou Kaiserovou a novinárkou Katarínou Leškovou, ktorá životný príbeh veštkyne pretavila do zaujímavej literárnej podoby.
Pani Gina, kniha o vás je na-
ozaj veľmi intímnou a otvorenou výpoveďou. Nezaváhli ste ani na chvíľu, či tento krok urobiť?
- Keď ma prvýkrát oslovila pani Belopotocká z vydavateľstva Ikar s myšlienkou napísať autobiografiu, sama seba som sa pýtala, či už prišiel na takýto krok čas. Nikdy som si nemyslela, že budem spomínať na to, čo som prežila, ešte pred štyridsiatkou. Doteraz som len hovorila o niektorých krízových momentoch. Kniha je však niečo iné – ľudia si v nej nájdu všetko pokope, na jednom mieste. To, či má alebo nemá byť stopercentne úprimná, som vôbec neriešila. Podľa mňa nemá zmysel písať autobiografiu, ak sa človek nedokáže otvoriť ľuďom.
Ak by ste sa mohli vrátiť späť, ktoré okamihy vo svojom živote by ste najradšej vymazali?
- Ničomu by som sa nechcela vyhnúť a už vôbec nie niečo vymazávať. Som vďačná za každú životnú facku. Lebo nebyť toho všetkého, tak dnes nie som tým, kým som. A aj keď mi je niektorých vecí úprimne ľúto, napríklad ma veľmi mrzí, že som sa v čase, keď som brala drogy a nevenovala dostatočne synovi, vlasy si preto nevytrhám. V živote má všetko svoj význam.
Veríte na osud?
- Keby som neverila, nikdy by som nemohla robiť svoje povolanie. Takže áno – verím, že v živove človeka sú určité osudové momenty, ktorým sa nedá vyhnúť. Na druhej strane záleží na každom z nás, ako tieto životné skúšky zvlád-
neme, či ich dokážeme využiť.
Knihu o vás si prečítala ešte prv než išla do tlače Adela Banášová. Dokonca pripojila niekoľko pekných viet o vás, ktoré si čitatelia môžu prečítať na záložke knihy…
- Adelu si vážim nielen ako profesionálku, ale najmä ako človeka, ktorý sa na nič nehrá. Keď som jej dala prečítať moju knihu a ona mi povedala, že ju doslova s chuťou zhltla, vedela som, že to myslí úprimne. Tých pár riadkov, ktoré sú na záložke knihy, napísala zo srdca, preto majú pre mňa veľkú hodnotu.
Myslíte si, že knihou, ktorá približuje vaše životné peripetie, môžete pomôcť ľuďom, ku ktorým osud nebol príliš naklonený?
- Klientom, ktorí za mnou chodia, lebo práve riešia problémy, vždy vravím – keď som to zvládla ja, zvládnete to aj vy. To isté odkazujem aj čitateľom mojej knihy.
Ako sa k tomu, že v knihe zverejňujete intímne momenty z vášho rodinného života, postavili vaši príbuzní?
- Keď rukopis dočítal môj švagor, utieral si pritom z čela kropaje potu. Napriek tomu, že už nejaký čas patrí do rodiny, doteraz netušil, čo všetko mám za sebou. Vraj keby ma nepoznal, tak by si myslel, že hrdinka skončí napokon na márach. Moji súrodenci, deti, manžel a matka pre mňa boli po celý čas, keď kniha vznikala, poradcami. Pomohli mi pospomínať si na niektoré momenty, ktoré som už dávno zahrabala niekde na dne pamäti.
Pani Lešková, ako sa vám spolupracovalo pri písaní knihy s Ginou?
- Pre nás obidve to bola premiéra. Preto sme s tak trochu malou dušičkou posielali do vydavateľstva prvú kapitolu.
Ohlasy boli nad naše očakávania. Takže ďalej sa nám už tvorilo s ľahkosťou. Napriek tomu nám trvalo vyše roka, kým sme rukopis dokončili. Medzitým sa v našich životoch udialo všetko možné – ja som dvakrát menila zamestanie, Gina prežívala rodinnú krízu, o ktorej hovorí v závere knihy. Viac-
krát sme sa vracali k rôznym pasážam a stále niečo vylepšovali, ale myslím si, že napokon tá námaha stála za to.
Čo si najviac vážite na Gine?
- Myslím si, že na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí by dokázali otvorene rozprávať o svojom živote. Gina si dokáže bez okolkov priznať svoje slabosti aj prehry a dokonca o nich hovoriť s humorom, preto ju pokladám za výnimočnú.
Boli chvíle, keď ste boli zaskočená otvorenosťou
a úprimnosťou Giny?
- Človek dokáže otvorene rozprávať len o veciach, ktoré už má vnútorne spracované, pochopil ich význam a dokáže sa na ne pozrieť s nadhľadom. Keďže Gina so svojimi zážitkami intenzívne duchovne pracuje a zamýšľa sa do hĺbky nad ich významom, nemá problém podeliť sa o ne s druhými. Nedá sa povedať, že by ma to zaskočilo. Skôr by som povedala, že ma to veľa naučilo. (LE)