Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Veľa tvoriť a vytvoriť - to je v kultúre dnes najdôležitejšie

Na množstvo, variabilnosť i kvalitu kultúrnych podujatí v Martine sa v minulom roku nemusel sťažovať nikto. Kandidatúra mesta na titul EHMK 2013 otvorila naširoko ambície byť centrom kultúry. Čo zostalo z týchto ambícií dnes?

Nositeľom kultúrnych aktivít v kandidátskom roku bola nezisková organizácia Dotyky a Spojenia. Dnes organizuje kultúru pod novým názvom – M’ART’IN. Ako? Hovoríme o tom s jej riaditeľom Milanom Nemčekom.
Na sklonku minulého roka ste boli úspešný v konkurze na miesto riaditeľa neziskovej organizácie Dotyky a Spojenia. Po kultúrne výnimočnom roku, v ktorom sa mesto uchádzalo o titul EHMK 2013, to je pozícia s veľkou výzvou. Ako ju vnímate?
- Vnímam ju ako pozíciu, v ktorej treba veľa tvoriť a vytvoriť. Uvedomujem si, že nezisková organizácia je nová a nové sú aj podmienky, v ktorých pôsobí. Okrem iných je tu aj krásna zelená lúka, na ktorej možno budovať nové veci s novým rozletom. To ma zaujíma. Pustili sme sa preto do budovania novej značky v širokom význame tohto slova. Zámerne hovorím v množnom čísle, lebo v neziskovej organizácii pracujú aj Miška Knapcová a Lenka Halienová, s ktorými tvoríme tím. Novej značke, ktorú začíname formovať, sme dali aj nové meno. M`ART`IN – centrum kultúry n. o. Tento názov vystihuje aj hlavný cieľ, ktorý sme si vytýčili. Chceme byť v Martine centrom kultúry. Chceme, aby kultúra, umenie, ART boli v tomto meste stále prítomné a aby boli potešením a povznesením pre ľudí, ktorí tu žijú, a aj pre tých, ktorí sem zavítajú.
S akými ambíciami ste sa prihlásili do konkurzu?
- Zaujala a bavila ma práca na tvorbe projektu kandidatúry mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry. Bolo to, ako prísť k prameňu s oživujúcou vodou. Stačilo ňou pofŕkať a veci dostávali novú energiu. Mal som to šťastie, že som sa spolu s inými blízkymi ľuďmi mohol napiť z tohto prameňa plnými dúškami. Ten pocit vo mne zostal. Preto som sa zaujímal o možnosť pokračovať v načatom. V tej práci sa totiž spojili minimálne dve veci, ktoré mám rád. Kultúra a tvorba projektov. To bol môj hlavný vnútorný motív – realizovať aspoň časť z úžasných nápadov nazbieraných v projekte kandidatúry a zachovať to pekné kultúrne naladenie v meste Martin.
Na kultúru je v rozpočte menej peňazí. Navyše - je kríza. Museli ste svoje plány už korigovať?
- Sme v takej situácii ako človek, ktorý sa rozhodne ísť na návštevu k ľuďom, ktorí na neho čakajú, s ktorými má program, je im ale aj niečo dlžný a cestou má ešte niekoho na tú návštevu zobrať. Naloží do auta darčeky, sadne si za volant a s očakávaním vyrazí. Po pár metroch zistí, že mu auto včera opravili zle a viac ako dvojku nezaradí. To sa stalo naozaj. V rozpočte mesta na kultúru sa podľa mňa stala chyba, ktorej výsledkom je, že v tomto roku máme v porovnaní s predchádzajúcimi najmenej peňazí. Korekciám nepraje ani ekonomická situácia. Ako to riešiť? Ja sa nezvyknem zastaviť a zostať stáť, ani keď spomínané auto nefunguje, ako má. Beriem to ako impulz pre kreativitu a hľadanie spôsobov, ako sa predsa len a čo najefektívnejšie dostať až do cieľa cesty. Korekcie sú samozrejme nevyhnutné a pôvodné kultúrne plány na tento rok sa nedajú úplne realizovať. Ale už máme vymyslené alternatívy a na tých pracujeme.
Už pri vzniku neziskovej organizácie na jar minulého roku sa veľmi vážne hovorilo o tom, že kultúra nemôže žiť len z rozpočtových zdrojov,ale musí si hľadať aj iné zdroje financovania podujatí. Máte vo výhľade nejaké? Sú reálne?
- Samozrejme. Bol som pri vzniku neziskovej organizácie. Hľadali sme vhodný typ organizácie pre oblasť kultúry. Zvolili sme neziskovú organizáciu práve preto, že takáto organizácia je veľmi vhodným žiadateľom o granty. V tom pracujeme intenzívne. Od začiatku roka sme podali už sedem projektov. Na úrodu z nich ešte čakáme, ale už pracujeme na ďalších. Na nedostatok nápadov netrpíme. No táto oblasť je spojená s dvoma aspektami. Len niektoré z podaných žiadostí bývajú podporené, lebo konkurencia je veľká, a druhý, zložitejší aspekt je, že podporené projekty môže skutočne realizovať len ten, kto má na ne peniaze. Predstava, že stačí popodávať množstvo žiadostí o granty a peniaze sa len tak pohrnú, je mylná. V oblasti projektov pracujem už sedem rokov a viem, o čom hovorím. Projekty sa musia
najprv uskutočniť, čo znamená, že ich treba prefinancovať, a potom počkať na refundáciu časti nákladov. Zo skúseností viem, že často mešká. Neziskovky takúto situáciu zväčša riešia úvermi. My predpokladáme, že naše projekty budú tiež úspešné. No na ich realizáciu dnes máme len obmedzené zdroje.
Hľadáte aj ďalšie?
- Budeme ich musieť hľadať, ale to je už moja práca. Musíme sa správať aj komerčne. Robíme to, aj keď na to nechceme položiť hlavný dôraz. Chceme byť aj agentúrou, budeme pripravovať kultúrne produkty a predávať ich. Našu profesionalitu ponúkneme firmám na zorganizovanie ich podujatí súvisiacich s našou činnosťou. Pre mesto je dobré aj to, že organizácia podujatí je sústredená do jediného centra, ktorým je M`ART`IN. Odstránila sa tým dvojkoľajnosť a nekoordinovanosť v kultúre medzi úradom a mestskou kultúrnou inštitúciou.
Ak to zhrnieme, aká bude tohtoročná ponuka martinskej kultúry?
- Pozerám sa na to relatívne, ale optimisticky. Relatívne znamená, že oproti minulému roku je ponukový pohár do tretiny plný a optimisticky dúfam v jeho doplnenie. Nebude to doplnenie doplna, ale nedoplniť ho by bolo nedôstojné povesti nášho mesta. Z tohto optimizmu pramenila aj naša doterajšia práca. Zostali v nej tradičné podujatia, ako sú výstavy v dome J. C. Hronského, fašiangy, veľkonočné trhy, Strom splnených želaní pre Detský domov v Martine. Dokázali sme, že podujatia sa dajú urobiť skromnejšie a zároveň pekne, ak sa do nich zakomponujú nové nápady.
To už majú Martinčania za sebou. Aká ponuka ich v najbližších mesiacoch čaká?
- Za predpokladu, že sa nám podaria veci z grantov a s doplnením finančného „pohára“ to je v máji Deň Európy, ktorý budeme sláviť v Martine po prvýkrát a tradičné Mesto deťom. V júni budú opäť Dni mesta, ktoré pripravujeme v inovovanej podobe a jedinečný koncert barokovej hudby. V júli a auguste budeme robiť kultúrne leto, podujatia sú navrhnuté na každý víkend. Spomeniem tiež návrat folkového festivalu do martinského prostredia, ktorý pripravujeme na október. V zásade sa snažíme o pestrosť, aby si v nej každý našiel to, čo má rád.
V minulom roku sa hodne stavalo na kooperácii martinských kultúrnych inštitúcií. Bola to výnimka? Ako sa na ňu nadviazalo v tomto roku?
- Bol to jeden z najdôležitejších výsledkov práce na projekte kandidatúry. Nezisková organizácia k tomu výrazne prispela a začala plniť svoju funkciu koordinátora a centra. Bolo to prospešné a s týmto presvedčením v spolupráci pokračujeme. Veľmi dobre sa nám spolupracuje so Slovenskou národnou knižnicou, Maticou slovenskou, so Slovenským komorným divadlom, s Turčianskym kultúrnym strediskom, Domom odborov Strojár, Turčianskou galériou, so SNM a s ďalšími inštitúciami a aj tretím sektorom. Tento rok sme už vďaka tomu spolu pripravili niekoľko zaujímavých spoločných podujatí, napríklad Ľadovú show s Martinom Dejdarom alebo vážnejšie Dni Júliusa Barča–Ivana.
Počas kandidatúry bola podpísaná zmluva o spolupráci v trojuholníku MT-ZA-DK. Bude sa v nej pokračovať?
- Zmluva bola podpísaná na mieru kandidatúry. Teraz z nej nevyplývajú žiadne aktivity. Spolupráca na tomto spoločnom projekte nás samozrejme zblížila a stále spolu komunikujeme, dostávame a dávame ponuky, hovoríme o spoločných možnostiach projektov, aj keď možno nedozrú v tomto roku.
Kandidatúru vyhrali Košice. Prvé správy hovorili o tom, že vzájomné kontakty medzi nami a Košicami sa budú rozvíjať. Stalo sa tak?
- Nie je to zatiaľ v takom rozsahu, ako som si myslel. S realizáciou celého podujatia EHMK je spojené množstvo práce. Viem, že jej majú dosť v Košicach aj Prešove. Našťastie pre nás je na ministerstve kultúry, ktoré celé podujatie zastrešuje, práve Peter Kováč, ktorý na projekte v Martine pracoval a ktorý je veľkým komunikátorom. Preto si myslím, že čas reálnej spolupráce ešte len príde.
A ešte niečo zo zázemia kultúrneho centra. Máte pre čitateľov nové správy o zmene loga a sídla organizácie, ktorú riadite?
- Sídlo máme na štvrtom poschodí mestského úradu. Je to pre nás veľmi praktické. Máme k dispozícii dom J. C. Hronského, ktorý slúži na prácu spolkov a prevádzkujeme v ňom malú galériu. Zmena loga súvisí s budovaním našej novej značky M`ART`IN – centrum kultúry. Jeho grafickú podobu vytvoril Jano Novosedliak, je variabilná, čo vyhovuje našim potrebám. Mne a mojim spolupracovníkom je však jasné, že hodnotu tejto značky musíme vybudovať dobrou prácou. Snažíme sa.
VIERA LEGERSKÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 954
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 096
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 851
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 712
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 709
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 531
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 151
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 277
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 097
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Martin je na celoplošné testovanie pripravený

Otvoria sa všetky plánované odberné miesta.

Infografika: Ako prebieha celoplošné testovanie na COVID-19.

Prímestské autobusy jazdia od dnes v obmedzenom režime

Platí prázdninový režim, spoje pre zamestnancov a školákov sú zabezpečené.

Ilustračné foto.

Stále sa hľadajú zdravotníci

Primátor Ján Danko vyzýva zdravotníkov, aby pomohli pri testovaní.

Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?