Pred nedávnom som prespala u kamarátky Anety. Jej rodičia sa rozviedli, brat študuje na vysokej škole, mama pracuje na zmeny. Občas je to zábava. No tentoeaz som zostala poriadne zaskočená, pretože Aneta bola akási čudná. Nechcem myslieť na to najhoršie, no mám pocit, že Aneta sa reže žiletkou. Jej mama zrejme o ničom netuší. Čo s tým mám urobiť?
⋌OĽGA, 16 ROKOV
Milá Oľga,
je pravda, že sebapoškodzovateľ sa sám dobrovoľne nezdôveruje. Akt fyzického násilia, ktorý úmyselne spôsobuje sám sebe, považuje za osobné tajomstvo, o ktorom nerozpráva. Jeho odhalenie preto býva len náhodné. Ste zrejme kamarátky, máš prístup do jej súkromia. Poznáš dôvod, pre ktorý by to mohla robiť? Kríza v rodine? Sklamanie v láske? Pocity osamelosti? Nespokojnosť so sebou? Aneta má zrejme v sebe veľa intenzívnych negatívnych pocitov, ktoré nedokáže vyjadriť slovne. Psychická bolesť potom vyviera cez fyzickú. Je ťažké odhaliť rôzne rezné poranenia kože stehien, lýtok, zápästia, predlaktia. Ukryté sú pod bundami a mikinami nešťastných mladých ľudí, pod množstvom náramkov či šnúrou obmotanou okolo toho. S kým všetkým sa Aneta stretáva? Možno má istý okruh ľudí, ktorí to mylne považujú za bežný postup riešenia problémov a trápení.
Oľga, v každom prípade by bolo dobré dať Anete priestor na zdôverenie sa. Ak o tom nebude chcieť hovoriť, mala by si to pre začiatok akceptovať. Správaj sa k nej stále rovnako, príliš ju neľutuj. Dôležité je vyjadriť jej podporu, že nezostáva so svojimi prežitkami izolovaná a sama. Že sa s tebou môže porozprávať o všetkom. Nekomentuj to ako prejav nudy, trendu či blbnutia.
V prípade stupňujúceho sa sebapoškodzovania stojí za to kontaktovať sa s rodičmi, konzultovať to s odborníkmi na duševné zdravie.