Článok pokračuje pod video reklamou
né naplnenie.
Detstvo je pre každého z nás akousi niťou, ktorá nás sprevádza celým naším životom. Čo sa vynorí vo vašich predstavách, keď sa hovorí o krajine detstva?
- Pochádzam zo Suchej Hory, ktorá leží na hraniciach s Poľskom. Na detstvo si spomínam ako na veľké bohatstvo, lebo život s desiatimi súrodencami v malej dreveničke na Orave bol naozaj pestrý. Huncútstiev bolo veľa. Veľmi živo a rád si spomínam na hry, ktoré sme sa všetci hrávali s rodičmi počas zimných večerov. K najobľúbenejším pat-rila schovávačka, alebo hra na richtára.
Čo vás priviedlo k životnému rozhodnutiu obliecť si kňazské rúcho?
- Toto rúcho si obliekam presne desať rokov. Prečo? Neviem na to presne odpovedať. Bolo to akési vnútorné volanie, keďže ma často napĺňala myšlienka prežiť život v službe pre druhých. Rodičia nám ukazovali iné priority života, ako sa zväčša ukazujú dnes. Nebolo to bohatstvo a majetok, ale dobré vzťahy, radosť, pokoj a viera v živote človeka.
Dobrý pastier. Čím je alebo čím chce byť toto zariadenie?
- Sídlime v Kláštore pod Znievom a pôvodne sme naše zariadenie prevádzkovali ako Provital. Názov Dobrý pastier má od začiatku tohto roka, lebo funguje pod občianskym združením tohto mena. Vznikalo náhodne, mali sme veľa nápadov, no všetko, čo sme vymysleli, už existovalo. Postupne sme si uvedomovali, že najstarším symbolom v katakombách je pastier a Kláštor je zase najstaršie miesto v celom okolí. A navyše, v maštali máme veľa ovečiek. Dlhý čas sme dokonca mali presne toľko klientov ako ovečiek, tak sme si vybrali Ježiša Krista za dobrého pastiera tohto zariadenia. Dobrý pastier je dom pre ľudí, ktorí nemajú kde bývať. Niektorí naši klienti sú závislí od drog, alkoholu, hier. No niektorých postihlo aj to nešťastie, že sa ocitli bez domova.
Práca s takýmito ľuďmi a ich osudmi musí byť náročná...
- Nikdy som neplánoval, že budem robiť presne to, čo robím dnes. No nikdy som tiež Bohu nevravel, že nebudem robiť to, o čo ma požiada. Pôsobil som vo farnosti v Koši, kde bolo protidrogové zariadenie. Poznal som mnoho ľudí poznačených zvonka i z vnútra a rozhodol som sa im pomáhať.
Máte pocit, že im už dnes dokážete pomôcť viac?
- Spočiatku som mal strach, ale zistil som, že títo ľudia sú vďační za všetko, čo pre nich urobím. Často sú v hraničných životných situáciách a čakajú iba na to, či im niekto dokáže podať pomocnú ruku.
Utkvel vám v pamäti niekto z týchto ľudí viac?
- Jedného muža som poznal už skôr. Pred rokom som ho našiel na ulici. Bol bez domova, nocoval pod lístím. Bol už na mnohých liečeniach. V jednu nedeľu popoludní som sa modlil a Pán mi cez hlas svedomia povedal, že ho mám ísť hľadať. A ja som sa pýtal: „Ako? Kde ho v Lučenci nájdem?“ Pán mi na to odpovedal: „ Choď hľadať jedného a nechaj tých 99.“ Šiel som teda do Lučenca a za 5 minút som ho našiel a doviedol sem. Odvtedy sa už vyše roka drží. Máme tu aj chlapca z detského domova, ktorý po dovŕšení osemnásteho roku života šiel pracovať do Anglicka. Hoci mu zamestnávatelia peniaze na účet dávali, tiež mu ich z neho bez jeho vedomia vyberali. Po piatich rokoch práce mu dali do ruky len letenku na Slovensko a päťsto korún. Chlapec po prílete na Slovensko nocoval na lesnom posede a tam sa v zime tak podchladil, že mu vznikli omrzliny a lekári mu museli amputovať prsty na nohách.
Dobrý pastier je aj miesto, kde sa stretávajú rôzne osudy. Určite ste mali možnosť spoznať mnohé z nich. V čom sú spoločné a naopak, v čom sa líšia?
- Spoločné je to, že ciele týchto ľudí sú pre každého rovnaké, no rozličné sú cesty, cez ktoré Pán vedie každého z nich. Chyby máme všetci. V našom živote sú aj temné udalosti, ale Pán aj tie vie premeniť tak ako talianski maliari, ktorí radi maľujú obrazy na tmavý podklad bielou farbou, aby obraz ešte viac vynikol. To robí Pán aj v našom živote.
Čo dokáže urobiť klientom najväčšiu radosť?
- Myslím, že pocit užitočnosti a to, keď im človek ukáže, že im dôveruje a má ich rád.
JANKA PAJERSKÁ
