Parlament je pre všetkých európskych občanov

Parlament dokonca aj v oblastiach, v ktorých má len konzultačnú právomoc či právo byť informovaný (napr. poľnohospodárstvo, zahraničná politika), ovplyvňuje rozpravami a uzneseniami agendu na úrovni EÚ a rozhodnutia Rady.
Má okrem toho široké rozpočtové právomoci a vykonáva demokratickú kontrolu nad všetkými európskymi inštitúciami
Legislatívne právomoci
Európsky parlament zdieľa s Radou ministrov právomoc rozhodovania v približne dvoch tretinách návrhov legislatívy EÚ. V oblastiach politiky životného prostredia, dopravy, ochrany spotrebiteľa, nelegálnej imigrácie a všetkých záležitostí týkajúcich sa vnútorného trhu, má Európsky parlament právomoc prijať, meniť alebo odmietnuť návrhy smerníc a nariadení, navrhnutých Európskou komisiou. Počas súčasného legislatívneho obdobia (2004-2009) úplne zamietol návrh smernice o liberalizácii prístavných služieb a smernicu o počítačových patentoch. Naopak, pri dôležitej legislatíve, akú predstavovala napr. Smernica o službách a Nariadenie o registrácií chemikálií (REACH), pozmeňujúce návrhy EP značne zmenili konečný text legislatívy.
V niektorých oblastiach (napr. daňových otázkach, priemyselnej politike, poľnohospodárskej politike a pri prijímaní nových členov eurozóny) poskytuje iba svoje odporúčacie stanovisko. Aj v týchto prípadoch však pozmeňujúce návrhy často ovplyvnia výsledok rokovaní rady. Stalo sa tak napr. pri rokovaniach o legislatíve týkajúcej sa označovania oviec alebo legislatíve týkajúcej sa dobrovoľnej modulácie pre poľnohospodárov.
Niektoré dohody si vyžadujú súhlas parlamentu, a hoci jeho hlasovanie nemôže pozmeniť ich text, poslanci môžu predloženú žiadosť zamietnuť. Toto sa nazýva schvaľovanie na základe postupu udeľovania súhlasu a využíva sa to napr. pri žiadosti o pristúpenie nových členských krajín k EÚ, ako aj pri hlasovaní o ukončení asociačných dohôd. Rozširovanie únie preto bez súhlasu Európskeho parlamentu nie je možné.
Politický vplyv parlamentu
Mimo legislatívnej arény má EP slovo aj pri rôznych rozhodnutiach EÚ. Hoci konečné rozhodnutia pri zahraničných, bezpečnostných a obranných otázkach prijímajú členské krajiny únie, komisia a rada musia Európsky parlament o všetkých krokoch informovať vopred a umožniť poslancom EP podieľať sa na politickej a verejnej diskusii o predložených otázkach. Vo svojich správach, odporúčaniach a otázkach adresovaných aktérom EÚ poslanci uplatňujú svoj vplyv aj tým, že tlačia na komisiu a radu, aby prijali určité opatrenia (napr. v oblasti ľudských práv).
Parlament tiež prijíma iniciatívne správy, ktorými apeluje na Európsku komisiu, aby predložila legislatívu v špecifickej oblasti, alebo aby naznačila, v akom duchu sa bude očakávaná legislatíva niesť.
Rozpočtové právomoci
Parlament je spoločne s radou zodpovedný za zostavenie ročného rozpočtu EÚ. Má posledné slovo pri zostavovaní viac než polovice rozpočtu a rozhoduje o výdavkoch v oblasti sociálnych a regionálnych fondov, energetiky, výskumu, dopravy, rozvojovej pomoci, životného prostredia, vzdelávania a kultúry. V prípade výdavkov na poľnohospodárstvo má posledné slovo rada.
EÚ sa usiluje presadzovať dlhodobé finančné zostavovanie rozpočtu, ktoré naznačuje maximálnu úroveň výdavkov na obdobie siedmich rokov (tzv. finančné perspektívy), pričom dohoda o nich nemôže byť dosiahnutá bez súhlasu EP.

Demokratická kontrola
a dozorné právomoci
Nominačné právomoci
Európsky parlament zohráva kľúčovú úlohu pri vymenovávaní členov Európskej komisie (EK). Musí schváliť funkciu predsedu EK a ostatní 26 dezignovaní eurokomisári musia prejsť vypočutím pred europoslancami predtým, než dôjde ku konečnému hlasovaniu EP o zložení celej komisie. Parlament okrem toho vykonáva aj vypočutie predsedu a členov výkonnej rady Európskej centrálnej banky a nominantov pre Dvor audítorov.
Demokratická zodpovednosť
v menovej politike
Predseda Európskej centrálnej banky (ECB) predkladá Európskemu parlamentu výročnú správu ECB a každé tri mesiace predstupuje pred príslušný výbor EP.
Rozpočtová kontrola
Parlament je permanentne zodpovedný za monitorovanie výdavkov EÚ a rozhoduje udelení či neudelení absolutória všetkým európskym inštitúciám za ich implementáciu rozpočtu.
Vyšetrovacie výbory
a dočasné výbory
Parlament disponuje právomocou zriaďovať dočasné výbory, ktorých úlohou je prešetrovať údajné priestupky či porušenie postupov pri implementácii práva Európskeho spoločenstva (tzv. vyšetrovacie výbory), ako aj dočasné výbory, ktoré sa venujú špecifickým problémom a sú ustanovené len na určitý čas.
Parlamentné otázky
Parlamentné otázky - či už písomné alebo ústne - sú ďalšou formou dohľadu a kontroly EP nad ostatnými európskymi inštitúciami. Otázky môžu byť predložené počas plenárneho zasadnutia v rámci rozpravy s predstaviteľmi komisie a rady, ktorí na ne musia odpovedať.

Petície
Každý európsky občan má právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu, v ktorej sa môže dožadovať riešenia problémov spadajúcich do pôsobnosti Európskej únie.

Nadchádzajúce udalosti
V prípade ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa právomoci EP rozšíria. Spolurozhodovacia právomoc sa rozšíri aj na také oblasti, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov, legálna migrácia, vesmír a šport, a rozrastie sa tiež rozpočtová právomoc EP. Tá má byť rozšírená na všetky výdavky únie, vrátane výdavkov na oblasť poľnohospodárstva. Parlament by mal mať aj viac právomocí pri nominácii predsedu Európskej komisie.