Kto je kto?

Meno: PhDr. Milan Michalec
Vek: 25
Pracovné zaradenie: interný doktorand Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre
Rodné mesto: Žilina
Bydlisko: Rajec
Stav: slobodný
Vzdelanie: vysokoškolské
Ako dieťa som chcel byť: zverolekárom.
Záľuby: hudba, filozofia, paleontológia (zbieranie skamenelín), botanika (pestovanie bonsajov).
Sen sa mi splnil, keď: som spoznal svoju spriaznenú dušu – moju priateľku. ďalším zo splnených snov je, že som začal pôsobiť v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie a učiť na vysokej škole, kde sa môžem naplno rozvíjať a realizovať.
Najväčší životný úspech: ktorý výrazne ovplyvnil smerovanie môjho života bolo prijatie na interné doktorand-ské štúdium.
Najpozitívnejší zážitok: Medzi moje najpozitívnejšie zážitky patria chvíle, keď sa mi niečo podarí zrealizovať alebo prežiť podľa mojich predstáv.
Najnegatívnejší zážitok: smrť blízkej osoby.
Najradšej mám: svoju priateľku, vďaka ktorej som si uvedomil, čo je v živote dôležité, a že i keď sa mi niektoré aspekty môjho existovania vo svete javia podstatné, sú často veľmi bezvýznamné a je zbytočné sa nimi zaoberať.
Neznášam: drzých ľudí a najmä takých, ktorí sú presvedčení, že ich správanie je adekvátne, lebo sa pokladajú za úprimných a pravdovravných.
Mojím najobľúbenejším kútom v Turci je: príroda v oblasti Turčianskych Kľačian.
Za svoj najväčší klad považujem: cieľavedomosť a zápalistosť v tom, na čom mi záleží.
Mojou najväčšou chybou je: že som až príliš zodpovedný najmä v pracovnej oblasti, čo často spôsobuje, že ma práca celého pohltí.
Moja obľúbená veta: Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.
Ľudia ma poznajú ako človeka: „veselo-smutného“, obľubujúceho ironicko-sarkas-ticko-cynický humor.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: Nevedia to, čo si neprajem, aby sa dozvedeli, preto to ani na tomto mieste nebudem špecifikovať. (KOV)