Ak nie je zdravá duša, nie je zdravé ani telo

depresívnym vracia chuť do života arteterapiou – maľovaním a farbami.

Hoci žije v Rakúsku, do Martina sa často vracia. Nielen za dcérou, ale aj za ľuďmi, ktorí ju potrebujú. Sú to ťažko chorí pacienti, často trpiaci aj nevyliečiteľnou chorobou. Nazýva ich bojovníci. Lebo to je najvýstižnejšie. Nelieči ich, ale pomáha im vracať chuť do života. A to je niekedy základ uzdravenia. „Problém všetkých zdravotných ťažkostí má prapodstatu v duši. Ak nie je zdravá duša, nie je zdravé ani telo,“ tvrdí martinská výtvarníčka.

Spoznala etiko a arterapiu
Mária Rutt(kayiová) Komárová istý čas učila na martinskej základnej umeleckej škole, po odchode sa upriamila na štúdium alternatívnej psychológie. Už počas štúdia na pedagogickej fakulte koncom 60. rokov ju učiteľ priviedol k etikoterapii. Z Anglicka doniesol aj novú pomocnú diagnózu pre psychiatrov – arteterapiu, ktorú mu pomáhala udomácniť. Prišla medzi problematické deti, u ktorých zisťovala príčinu psychických porúch. Detské kresby a použité farby jej našepli, v akom rozpoložení sa malí pacienti nachádzajú a akým smerom sa v liečbe treba uberať. A takto to robí doteraz.

Stála aj pri zrode akupunktúry na Slovensku
Okrem toho ju volali Medulienka. Mala vraj upokojujúcu silu v rukách. „Keď som vzala do náručia uplakané dieťa, s ktorým si nikto nevedel poradiť, utíšilo sa. Ak som objala svoju rozrušenú žiačku, ihneď sa upokojila,“ vymenovala zopár situácií, ktoré sama nepovažovala za výnimočné. Psychológovia a odborníci, s ktorými pracovala, si však mysleli opak. Preto si ju vzal za asistentku aj čínsky lekár, ktorému pomáhala pri liečbe ochrnutého pacienta po mozgovej porážke. Ukázal jej, ako funguje zmes starých a nových ázijských a európskych metód. Pri ňom využívala odoberanie bolesti z postihnutého miesta a naučila sa základom akupunktúry.
Vedomosti o akupunktúre si rozvinula v 70. rokoch v úzkom kruhu liečiteľov, ktorých formoval psychiater Teodor Ro-
sinský, priekopník tejto ázijskej liečebnej metódy. Vtedy ich považovali za šarlatánov, dnes je akupunktúra celkom bežná.
Vyliečila aj seba
Metódy etikoterapie a arteterapie využila aj sama na sebe. V Nemecku sa starala o ťažko choré dievčatko, u ktorého zvolila liečbu na koni. Pri jednej takejto vychádzke sa Márii pošmykol kôň, zhodil ju a priľahol jej nohu. Lekári boli bezmocní. Tvrdili, že chodiť už nikdy nebude. Podstúpila niekoľko operácií, pričom počas jednej prežila klinickú smrť. „Videla som svetlo a vtom som začula hlas, ktorý mi hovoril, že ešte nie je môj čas, vraj tu mám ešte poslanie,“ pokrčila plecami. Ak ho však chcela naplniť, musela sa vyliečiť sama. Nebolo to po prvýkrát. Roky predtým jej lekári diagnostikovali dedičnú poruchu hrubého čreva, ktorá zapríčinila úmrtie niekoľkých jej príbuzných. Ona sa však tomu vyhla. Má na to zaručený recept: „Základ je naučiť milovať sám seba.“ Vtedy nastupuje chuť žiť, bojovať s chorobou a vyhrať nad ňou.“

Lekárov neobchádza
Častokrát za ňou prichádzajú ľudia, ktorí trpia bolesťami, no lekári chorobu diagnostikovať nevedia. Mária ju dokáže nájsť vlastnými rukami. Tie prikladá postupne po celom tele, zröntgenuje ho a chorobu nájde. „Lekári moju diagnózu zatiaľ vždy potvrdili,“ pochválila sa a dodala, že nenahrádza lekára. „Vychádzam z jeho určenia choroby, dokonca často svojho bojovníka posielam najprv k doktorovi. Jeho úlohou je liečiť chorobu, mojou zas dušu. Lebo ak nie je zdravá duša, nie je zdravé ani telo,“ zopakovala túto vetu počas nášho rozhovoru po niekoľkýkrát.

Pacienta spoznáva cez farby
Svojho pacienta – bojovníka Mária spoznáva cez farby a jeho kresby. „Pracuje s vlastnou fantáziou a ja sa pri tom dostávam do jeho vnútra a on spoznáva vlastnú dušu,“ vysvetlila arteterapeutka. Pri ťažkých stavoch sú obrazy tmavé a depresívne, postupne pacient používa svetlejšie. „Čím používa pacient jasnejšie farby a odvážnejšie kombinácie, viem, že prichá-dzam k prvým úspechom. Vtedy už farby rozozná a nastupuje samoliečiteľstvo. Púšťa do seba silu farby a necháva ju v sebe pôsobiť. Farba lieči vtedy, ak je jasná a prináša pozitívny pocit,“ odhalila spôsob liečby, súčasťou ktorej je aj rozhovor, odoberanie bolesti a dodávanie sily cez jej ruky.

Duša súvisí s našimi
orgánmi
Mnohým takto zachránila život, predĺžila im ho alebo aspoň
spríjemnila jeho posledné dni. Vrátila chuť do života páru chorému na aids a pomohla žene, ktorej pre rakovinu ešte v 70. rokoch odstránili oba prsníky, porodila dvojičky a žije doteraz. Nádej vracia ľuďom v Rakúsku, ale i tu na Slovensku a v rodnom Martine.
Prízvukuje však, že o dušu je lepšie starať sa skôr, ako ochorie. „Duša sa odzrkadľuje v šiestich základných orgánoch – žlčníku, pečeni, pankrease, slezine, žalúdku a nadobličkách. Ak začne duša chorľavieť, začnú vypovedávať službu,“ upozornila artererapeutka.
Miroslava Dírerová

Z praxe terapeutky
Lapačkou našich zážitkových problémov je podľa jej slov žlčník a pečeň. Ak ich vystresujeme, určite sa ozvú bedrové kĺby a pri chôdzi kolená z vnútornej strany. Slezina vraj chátra pri pocite osamelosti, strach má dopad na žalúdok a hrubé črevo, ktoré súvisia s bolesťou ramena, a choroba obličiek sa pretaví sa do vysokého tlaku. Dráha močového mechúra sa začína medzi očami a vedie cez hlavu. Rozchádza sa a kontroluje chrbtové vzpriamovače. V podkolení sa spája a končí na malíčku na nohe. Ak je močový mechúr chorý, chrbtové svaly sú paralyzované. „Zvyčajne sa to stáva, ak v sebe nosíme nevyrovnaný medziľudský vzťah, ktorý v nás vyvoláva vnútornú agresiu, nadprodukciu kameňa a jeho usadzovanie sa v obličkách,“ tvrdí Mária Rutt Komárová.