Bez vzájomnej dôvery je nemožné pustiť sa do troch vecí: do prehľadu týždňa, čiže do fašírky, do lotérie, teda do manželstva, do analýzy tohto materiálu, totiž mesiaca. Ten sa už tradične začal detskými nápadmi, ktoré napríklad v šlabikári pre kanibalov vrcholia vetou: Mama je Emu, Ema je Ramu. Keď sa narodí dieťa, rodičia sa dlho rozhodujú, aké mu majú dať meno. A keď povyrastie, často mu na meno vôbec nemôžu prísť. Inými slovami - svet sa krúti stále dokola. Rodičia privedú na svet deti a tie zasa privedú rodičov do hrobu. Hoci naše zelené ratolesti sú ovocím lásky... vlastne vlastné deti poznáme podľa toho, že od nás stále niečo chcú. A hlavu máme preto, aby nám deti mali cez čo prerásť. V týchto intenciách najspoľahlivejším prostriedkom, ako dostať svoju hlavu hore, je kloktadlo. Tým nechcem povedať to, čo som povedal.
Darovanému pivu sa na penu nepozeraj, hoci majú vypuknúť treskúce horúčavy. A v tom vidím kľúčový až šperhákový problém či doménu celej pálčivej problematiky na horúcej linke šiesteho mesiaca. Čo sa týka žien ako takých, tie nikdy neodkladajú na zajtra, čo si môžu obliecť alebo vyzliecť dnes. Ale niektorí ľudia, nebudem menovať, sú ľahostajní, často nepomôžu, ani keď počujú posledný výkrik módy. A tu chtiac-nechtiac opusťme júnovú atmosféru výrokom istej dopisovateľky, ktorá skúšajúc minuloročné plavky, sa rozčuľuje:
- To je hrozné, ako sa mi cez zimu zrazili v páse! MILAN LECHAN