Pred štvrťstoročím sa nadšenci folklóru mali pred sebou skôr údiv nositeľov folklórnych tradícií, či o ich piesne, zvyky, tance vôbec bude mať niekto záujem. Mal. Inak by turčiansky folklór, ktorého šírku, hĺbku i krásu vtedy na začiatku javiskovo upravovalo len pár ľudí, neprežil.
MARTIN, BLATNICA. „Slávnosti nezrušíme. Kdeže! Štvrťstoročie je len raz!" s úsmevom pomedzi kvapky dažďa odpovedala na našu strategickú otázku Monika Barabašová, jedna z tých, ktorí neúnavne budovali ročník za ročníkom Turčianske slávnosti folklóru. Práve si obúvala posledný doplnok svojho kroja - druhú čižmu - pred záverečným bodom upršaného sobotňajšieho programu - medailónom k 55. výročiu vzniku Folklórneho súboru Turiec. Ten sa presťahoval z Divadelného námestia do sídla Turčianskeho kultúrneho strediska, lebo vytrvalý dážď vyhnal spopod javiska aj posledných skalných divákov.
Fotogalériu k článku nájdete tu.
Vlastne, podstatná časť sobotňajšieho programu sa odohrávala pod strechou strediska. Len program sólistov-inštrumentalistov odvážne odznel na Divadelnom námestí. „Chránili sme nástroje i ľudí, veď predpoludním i poobede tvorili program slávností predovšetkým vystúpenia detí," komentuje sobotu Ján Lincéni, vedúca osobnosť turčianskeho detského folklórneho hnutia.
Dážď ale náladu nepokazil. Folkloristom určite nie, to skôr divákom, ktorí aj v nedeľu len veľmi opatrne zapĺňali blatnický amfiteáter, v ktorom slávnosti vrcholili. Ktovie, možno o rok bude lepšie...
