Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. KOSOVO.Po ukončení svojej pracovnej cesty v Kosove to zdôraznil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Ľubomír Bulík. Príslušníci martinského mechanizovaného práporu v súčasnosti tvoria v poradí 14. slovenský kontingent v zostave Mnohonárodného účelového zoskupenia stred pod vedením podplukovníka Vojtecha Mojzesa. Naši vojaci už druhú rotáciu po sebe prispievajú k ochrane bezpečnosti v citlivej centrálnej časti Kosova, neďaleko hlavného mesta Prištiny. Slovenský kontingent pozostáva z príslušníkov martinského mechanizovaného práporu, ktorý je našim najstarším, plne profesionálnym útvarom. Zástupca veliteľa roty nadporučík Štefan Leja si pochvaľuje, že v misii má svoju organickú rotu.Zohratý tím
„Je to oveľa lepšie, ako keď som v Kosove pred dvoma rokmi. Svojich ľudí poznám. Viem, čo od nich môžem čakať. Pri plnení úloh je cítiť že sme zohratí," zdôrazňuje nadporučík Leja.
Podľa jeho slov oproti minulému pôsobeniu sa pri výcviku kladie viac dôrazu na vyhľadávacie operácie a na nasadenie do akcie priamo z vrtuľníkov. Vojaci absolvujú potrebné školenie, aby vedeli ako s celým výstrojom na potlačenie davu nastúpiť do vrtuľníka, ako si ju v ňom uložiť.
Skúsený vojak je rád, že sa pri plnení úloh v zahraničí môže oprieť o dobrú prácu svojich podriadených. „Musím vyzdvihnúť spoľahlivosť veliteľa druhej čaty poručíka Jána Sedliaka, veliaceho poddôstojníka tretej čaty rotného Jána Machavu a veliteľa družstva rotného Marcela Halušku. Ten bol so svojím družstvom počas vyhľadávacej operácie taký úspešný, že v priestore, kde to nikto nečakal, spoločne našli nebezpečnú muníciu."
Je pravdepodobné, že svojím počínaním slovenskí vojaci zachránili život nejakému kosovskému šarvancovi. Pre rotného Halušku je to už druhá misia v Kosove.
Niekedy stačí aj iskra
Podriadení poručíka Sedliaka majú na starosti ochranu Monumentu na Kosovom Poli. Prípadné poškodenie tohto pamätníka by mohlo veľmi rýchlo vyvolať medzi miestnymi Srbmi nespútané vášne a nepokoje. Práve na tomto mieste sa 15. júna 1389 stretli vojská srbských kniežat pod velením Lazara a turecké vojsko na čele so sultánom Muradom I. Hoci sa bitka skončila takmer nerozhodne a sultán padol, Srbi na rozdiel od Turkov už nikdy nedokázali nahradiť straty a znova postaviť také bojaschopné vojsko.
Zmeny v zameraní činností jednotiek KFOR registruje aj veliaci poddôstojník tretej čaty rotný Ján Machava. V Kosove je už tretí raz. Vidí postupnú stabilizáciu bezpečnostnej situácie aj keď v tomto regióne často stačí aj malá iskra na zapálenie veľkého ohňa. Postupne sa však kompetencie presúvajú aj do rúk miestnej políciie, ktorá už všetko nenecháva na príslušníkov KFOR.
