Nolčovania oživili tradíciu, kosili lúku

NOLČOVO. Nolčovania bývali v minulosti veľkí gazdovia, ktorí chovali aj niekoľko kráv. Keď vykosili trávu v blízkosti dediny, vždy 3. júla chodili po ňu vysoko do hôr na Milané grúň, ktorý je položený tisíc metrov nad morom.

Kosenie je v Turci jedinečné

Naposledy sa dedinčania vybrali po seno v roku 1971. Tradícia im však po rokoch chýbala, a tak ju starosta Peter Stano vlani oživil a ihneď si získala popularitu. Povýšil ju na festival Nolčovská kosa, ktorá je jedinou v Turci. Aj tento ročník sa už v piatok zišlo vyše tridsať koscov z Nolčova, Turian, Krpelian a odvšadiaľ, kam Nolčovanov zavial vietor. Deň pred veľkou „kosačkou" si poriadne nakovali „vercajg", rozprávali báchorky a trepy a posedeli pri vatre. Nie však dlho, pretože už ráno o štvrtej mali budíček a hor sa na grúň.

Kosy chytili do rúk i starostovia

Vo vyšívaných košeliach chytili do rúk kosy aj starostovia z Nolčova a Turian, pridali sa k nim aj ich traja predchodcovia. Ráno o ôsmej presne podľa tradície prišli do hory za chlapmi aj ženičky v kroji s plnými hrncami šišiek, buchiet a praženicou. Nie však po vlastných ako kedysi. Dvojhodinovú cestu si skrátili na „vétrieske". Popri speve pomáhali mužom hrabať trávu, sušiť a spratúvať na obrovský konár, ktorým seno kedysi sťahovali až pod grúň. Tam ho uskladňovali do tzv. „štálov", kde si poň chodili v zime.

Je to mužská záležitosť

Dnes už trávu dolu nenosia, nechávajú ju nakosenú na grúni. „V dedine už kravy nikto nechová," hodili rukou ženičky, ktoré túto tortúru v minulosti niekoľkokrát absolvovali ešte ako mladé dievčence. Po skosení lúky si posadali okolo ohňa, pospievali a pochutnávali na dobrom guláši. Poobede znova zišli z grúňa dolu, mužov nechali v hore. Kosenie lúky bola mužská záležitosť a takou i ostáva.

Nolčovania vzali festival kosenia trávy recesne.

Kosenie lúky vysoko v horách je čisto mužská záležitosť.

Lúku kosili Nolčovania až na samom hrebeni Milané grúňa nad dedinou.

Ženy priniesli z dediny jedlo, zaspievali, pohrabali trávu a nakládli ju na veľké konáre, na ktorých kedysi Nolčovania nosili seno z grúňa do dediny.

Kosenie lúky si získalo veľkú obľubu. Zišlo sa tu 37 koscov a mnoho dedinčanov, ktorí posedeli pri guláši a speve.