Protagonista tejto akcie a tiež aj autor článku sa rozlúčil so svojimi priateľmi s pozvánkou na nové akcie. Teda bol som to ja. Príchod k autu ma dostal do stavu, keď som zapochyboval o svojom zdraví a ani tretie pretretie očí stav nezlepšilo. Ruka, ktorá voľne prešla oknom a sklené guličky pod topánkami zadefinovali raz-dva situáciu. V aute bola návšteva. Zlodej. Počiatočné neúctivé slová na jeho adresu vystriedal telefonát. Polícia prišla veľmi rýchlo a konštatovala, že v ten deň som už šiesty. Po prvých informáciách zavolali svojich technikov. Solídna zostava a arzenál kufríka zbieral stopy. Bolo zaujímavé byť svedkom, aj keď na svoju škodu. V tme a nevľúdnom počasí odviedli policajti pedantnú robotu. Úplne nenápadná asi ako špendlíková hlavička veľká kvapka krvi mohla byť rozhodujúcim dôkazným materiálom. Zostávalo už len čakať.
Asi po roku som dostal rozhodnutie o prerušení konania... Neprekvapilo ma to, zmieril som sa. Prešli ale ďalšie mesiace a ja som dostal pozvanie na OR PZ v Martine ako poškodený a svedok. Drobná nenápadná kvapka krvi rozhodla a páchateľa usvedčila. Priznal sa. Dokonca všetko veľmi oľutoval a prisľúbil vraj nahradiť v rámci možností aj spôsobenú škodu. Viem si predstaviť jeho skormútený pohľad aj tiché: „Moja vina, moja vina..." Nuž dotyčný vtáčik bol pri chuti a jeho zlodejina u mňa bola náhodná. Inak mal ďalších jedenásť deliktov pri vykrádaní bytov a domov. V jednom dome si dokonca drzo sadol na terasu a počas grilovačky obyvateľov domu, on si precízne rozdelil svoj lup podľa významu a ceny. Nastávajúce leto už asi nebude potrebovať krém na opaľovanie. Samozrejme, ak by náhodou nejaký sudca neurobil procesnú chybu. Nuž, ale tie sú odložené pre väčšie ryby.