Ako vychovávať jedináčika?

Žaneta

Radí: Mária Vantarová, psychologička z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine

Milá Žaneta,

je pravdou, že pokiaľ máme jedno dieťa, všetku pozornosť, lásku, energiu a očakávania spravidla sústredíme naň. Dovoľujeme mu tak zažiť situáciu bezkonkurenčnosti, jedinečnosti a individuálnosti. No nebýva pravidlom, že každý jedináčik musí mať zákonite problémy v medziľudských vzťahoch, v škole, na pracovisku, v partnerstve. Je dobré si uvedomiť, že ak chceme mať v dcére či synovi zdravú, sebavedomú a zrelú osobnosť, nemali by sme sa zameriavať na odstraňovanie ich životných ťažkostí, ktoré by mali zvládať samé. Nemali by sme namiesto nich vykonávať detské povinnosti primerané ich veku. Nemali by sme ich za každú cenu úzkostlivo strážiť a chrániť pred nástrahami všedných dní. Prehnaná pozornosť brzdí ich samostatnosť a iniciatívnosť. Upevňuje bezmocnosť, závislosť, detinskosť, čím ich zbytočne zdržíme na nižšom vývojovom stupni. Ak nechceme, aby z nášho jediného dieťaťa vyrástol egoista či konfliktná osobnosť, skúsme mu z času na čas niečo odoprieť, nevyhovieť všetkým jeho chúťkam, záľubám, roztopašnosti. Keď je náš prístup vo výchove príliš zhovievavý, mohlo by sa nám to vymknúť aj v podobe absencie vzťahu k autoritám, k sebakritickosti, k empatii voči potrebám druhých. Preto je dobré podporovať stretávanie sa jedináčikov s rovesníkmi, inými deťmi. Nech sa naučia dávať, nielen prijímať, prispôsobovať sa, nachádzať si svoje miesto, získavať priazeň, vyrovnať sa s prehrou, kritikou. Na „veľkom území" je výhodnejšie spolupracovať, a to inštinktívne chápu aj deti."