Kedy ste začali definitívne veriť tomu, že raz z vás bude kulturista?
- V pätnástich rokoch som začal cvičiť, pretože ma trápila moja príliš veľká hmotnosť. Do posilňovne ma doviedol brat. Keď sa postupom času dostavili výsledky, pokúsil som sa prihlásiť do súťaže. Moje prvé preteky boli medzi naturálnymi kulturistami a skončil som na nich posledný. Toto umiestnenie ma strašne motivovalo do ďalšej práce. O rok neskôr som už vyhral slovenský šampionát v naturálnej kulturistike v kategórii dorastencov. Ako sedemnásťročnému sa mi podarilo vyhrať aj medzinárodné majstrovstvá Českej republiky v kategórii do 21 rokov.
Po sľubnom rozbehu nasledovala trojročná pauza, prečo takéto radikálne rozhodnutie?
- Prednosť dostala škola. Do posilňovne som síce chodil, no rozhodne nie s myšlienkou, že chcem robiť tento šport súťažne. Potom ma ale Pavol Bražina, s ktorým som trénoval, doporučil pánovi Hečkovi do Liptovského Mikuláša. Ten ma zobral do svojho klubu a prestúpil som od naturálnych kulturistov do Slovenskej asociácie kulturistiky, fitness a silového trojboja. Rozhodli sme sa, že ešte v tejto sezóne skúsime preraziť v kategórii juniorov do 21 rokov.
Čo bolo treba spraviť, aby ste sa po dlhej odmlke dostali do optimálnej formy?
- V prvom rade bolo nevyhnutné upraviť stravu. Nasledovali štyri mesiace, počas ktorých som jedol len ryžu, morčacie prsia upravené na vode a zeleninu. Druhú časť prípravy tvoril každodenný dvojfázový tréning. Podarilo sa mi vyhrať majstrovstvá Slovenska juniorov v klasickej kulturistike. Skúšal som šťatie aj medzi mužmi a výsledkom bola strieborná medaila.
Po tvrdej drine a domácich úspechoch ste získali cennú medailu aj na medzinárodnom fóre...
- Juniorské majstrovstvá Európy v klasickej kulturistike sa konali v Rumunsku a mne sa podarilo vystúpiť na bronzový stupienok. Bol to pre mňa určite úspech. Ak sa podarí zohnať finančné prostriedky, tak by som sa chcel nominovať na majstrovstvá sveta a pokúsiť sa obstáť aj tam.
Študujete na vysokej škole a popri tom v podstate robíte vrcholový šport. Ako sa dá táto kombinácia zvládnuť?
- Určite to nie je jednoduché, pretože študujem v Trenčíne a trénujem v Martine. Najmä pre stravu a tréningy som na internáte nezostával, ale dochádzal domov. Keď nie sú prázdniny, tak sa poriadne nacestujem.
Kulturistiku mnohí spájajú s používaní nedovolených prostriedkov. Ako sa na doping dívajú samotní kulturisti?
- Som presvedčený, že dobrú postavu dokáže človek dosiahnuť aj čistým spôsobom. Je to však náročné na čas aj financie. Niekto si chce túto cestu skrátiť dopingom, no myslím, že skôr či neskôr na svoju ľahkovážnosť doplatí.
Čo si predstavíte ako prvé, keď niekto povie slovo kulturistika?
- Je to množstvo driny a odriekania. No predovšetkým je to o dobrom pocite. Osobne sa v posilňovni cítim výborne. Postupom času už človek nerozmýšľa nad tým koľko sa nadrie, ale berie cvičenie ako súčasť svojho života.
