Článok pokračuje pod video reklamou
spôsobuje komunikačné skraty, vzťahovú disharmóniu a nakoniec to večné hundranie na dnešnú skazenosť mládeže aj spolu s kvitnúcim spomienkovým optimizmom, akí sme my boli dobrí. A čože také sa mi prihodilo? Teda pre ilustráciu dva čerstvé prípady.
Na trávniku pred obchodom sa veselo popásal môj dlhouchý minister. Spoza živého plota si ho obzeralo asi šesťročné dievčatko, spolu so svojou matkou. Nuž zaviedol som reč na rozprávky, na Smelého Zajka a tak...a samozrejme pozval som dvojicu pozrieť si knihy. Z odpovede som zostal šokovaný. Vraj deti v dnešnej dobe už nechcú čítať, že to sú samé dévédéčka...a dvojica na kolieskových korčuliach odplávala. Ak už matka rozhodla, že jej dcérka v šiestich rokoch v žiadnom prípade nechce čítať, tak to je tragédia, lebo takéto dieťa písmenká len objavuje a cesta k vzdelávaniu cez ne ho ešte len čaká. Nepochybne pre mamičku je lepšie strčiť do prehrávača DVD a dieťaťa sa na čas zbaviť, ako mu spríjemniť večer čítaním, vysvetľovaním, no a možno aj pohladením.
Iný prípad mi hovorila jedna zákazníčka. Jej priateľka sa jej sťažovala, že prišla za ňou dcérka s otázkou: „Mami, čo je to gay a čo je to lesba?" Dieťa sa z ktovieakých dôvodov žiadnej odpovede nedočkalo. Vlastne, aby som to upresnil, dočkalo. Na druhý deň prišlo s odpoveďou samé : „Mami, ja už viem, kto je to gay aj lesba, povedala mi to kamarátka v škôlke."
Prajem týmto dospelým mamičkám, aby sa vrátili k detským hrám. Vlastne, nielen prajem, ja im to radím, pretože každý ďalší deň znamená oneskorenie a o pár rokov už nebude o čom hovoriť, lebo ich nebude nikto počúvať a možno ani potrebovať.
