Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
LEGENDÁRNA MARTINSKÁ ARCHIVÁRKA MÁRIA JERŠOVÁ - OPOČENSKÁ SA NARODILA PRED 110. ROKMI

Aj napriek príkoriam jej Turiec ostal v srdci

Slovenské národne múzeum v Martine nie je len miestom vzácnych zbierok, ale bolo aj kolískou mnohých, neskôr špecializovaných odborov. Pred osemdesiatimi rokmi do Martina zavítala mladá, skromná ale odvážna archivárka Mária Jeršová - Opočenská, ujala sa A

Mária Jeršová pri práci.Mária Jeršová pri práci. (Zdroj: JÁN DÉRER)

rchívu Slovenského národného múzea a vytvorila z nej jedno z najvýznamnejších pracovísk svojho druhu.

Práve tento rok si pripomíname 110. výročie narodenia martinskej archivárky, doktorky Márie Jeršovej - Opočenskej, mimoriadnej odborníčky aj vzácnej osobnosti, ktorá spojila svoj osud s Turcom. Ten jej prirástol k srdcu a našiel v nej vernou a obetavou ochrankyňu svojho kultúrneho bohatstva.

Detstvo a štúdia

Mária Jeršová sa narodila dňa 11. júla 1899. Okrem Márie sa preslávil aj jej brat Jan, historik a diplomat a brat Karel, žurnalista a šachový veľmajster. Nadaná študentka sa v prelomovom roku 1918 zapísala na Karlovu univerzitu, vybrala si svoje obľúbené obory filozofiu a históriu. Zároveň študovala na novozriadenej Štátnej archívnej škole. Takmer všetok voľný čas venovala štúdiu a práci v archíve, pretože si svoje vzdelávanie musela financovať sama. V roku 1923, kedy bola promovaná za doktorku filozofie a v roku 1924 ukončila aj štúdium na archívnej škole.

Skryť Vypnúť reklamu

Po ukončení univerzitných štúdií získala štátne štipendium a bola vyslaná do Talianska študovať pramene k slovenským dejinám vo Vatikánskych archívoch. Vo výskume pokračovala aj neskôr v rokoch 1926-1928 v archívoch vo Viedni. Výsledky svojho bádania publikovala a tak vznikla jedna z prvých edícií historických prameňov k dejinám Slovenska. Vzťah k slovenským dejinám napokon nádejnú historičku zavial na Slovensko.

Neľahké začiatky v Martine

Od založenia Múzea Muzeálnej slovenskej spoločnosti bolo nazhromaždené aj veľa starých listín a rukopisov, ktoré bolo treba spracovať. O ponuke sa dozvedela aj doktorka Jeršová a 1. júna 1929 nastúpila do novej práce. Zmluvný pomer prijala s nádejou, že dostane štátne štipendium do viedenských archívoch, hospodárska kríza jej nádeje zmarila. Ako žene, navyše Češke, jej bolo ťažké preniknúť do uzavretej martinskej spoločnosti a získať si dôveru a rešpekt. Nie všetkým sa pozdávalo, aby jeden z popredných postov v slovenskej národnej inštitúcii nezastával Slovák.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé mesiace boli pre ňu preto v Martine ťažké. Archív SNM bolo potrebné od základu usporiadať. Spracovávať bolo treba aj nové fondy, ktoré do archívu neustále pribúdali. Zároveň sa musela viesť stále narastajúca archívna agenda. Na to všetko bola mladá Mária sama bez akékoľvek pomoci.

Mladá slečna doktorka, ako ju volali, však vytrvala. V Martine ostala a so sebe vlastnou tvrdohlavostí a obrovským nasadením sa pustila do úmornej práce budovania archívu podľa zásad moderného archívnictva.

Osudové stretnutie

Na rozhodnutí ostať v Martine malo bezpochyby vplyv aj stretnutie s Vladimírom Jeršovom, jej budúcim manželom. Vladimír Jonovič Jeršov bo mužom mnohých záujmov i zamestnaní. V roku 1927 sa na ceste do Sovietskeho zväzu zastavil v Martine a zostal v ňom. Jeršov bol nevšedne vzdelaný bohém a dobrodruh so zmyslom pre humor. Ovládal niekoľko cudzích jazykov, miloval hudbu a vedel hrať dobre na klavír. Spočiatku sa v Martine živil ako robotník, neskoršie využil svoje jazykové vedomosti a vyučoval ich spolu s hrou na klavír. So svojou veselou a dobrosrdečnou povahou a všestranným nadaním nemal o spoločnosť núdzu. Nevšednému kúzlu jeho osobnosti podľahla aj mladá archivárka.

Skryť Vypnúť reklamu

Nečakaný vzťah dvoch tak protikladných pováh mnoho ich známych prekvapil. Správu o ich zasnúbení niektorí dokonca považovali za Jeršovov vtip. Korešpondencia budúcich manželov z tohto obdobia však vypovedá o vzájomnom okúzlení a hlbokom cite. Máriina rodina nebola z jej rozhodnutia nadšená. Obávala sa, že búrlivý život Jeršova, raz rozvedeného a finančne nezaisteného, nemôže Márii vytvoriť vhodné zázemie. Mária si bola týchto skutočností vedomá, ale neodradili ju a napriek všetkým predsudkom sa 28. februára 1931 za Vladimíra Jeršova vydala.

Prvé roky spoločného života

Manželstvom začali novú etapu svojho života a Martin sa stal ich novým domovom. Ich odlišné charaktery sa vzájomne doplňovali, spoločne však zdieľali skromnú čestnú povahu, porozumenie pre prácu a v neposlednom rade ochotu pomáhať druhým. Po kolotoči podnájmov si v roku 1933 zakúpili pozemok pod Stráňami a postavili si malý drevený domček, okolo ktorého Vladimír s nadšením vybudoval prekrásnu záhradu, ktorú mnohí chodili obdivovať. Mladá pani Jeršová naďalej usilovne pracovala a vytvorila v tomto čase na Slovensku najlepšie usporiadaný archív. Po presťahovaní do novej budovy SNM získal archív vlastné priestory.

Doktorka Jeršová sa nesústredila len na precízne archívne spracovanie fondov, ale dbala aj na získavanie nových archiválií a ich sprístupňovanie verejnosti. Zachraňovala archívne dokumenty roztrúsené po celom území Slovenska, najmä početné archívy turčianskych mestečiek, obcí a rodové zemianske archívy. Niektoré z vzácnych prameňov boli ešte pred vznikom Československa odvezené do Budapešti, M. Jeršová sa usilovala o ich návrat lebo aspoň o vyrobenie fotokópií, ako tomu bolo v prípade archívu Ivankovcov . Z jej iniciatívy sa od roku 1931 do roku 1936 vydávala vo Sborníku MSS pramenná edícia Slovenský diplomatár. Sama vydala napr. listiny obcí Turian nad Váhom, Varína, listiny rodiny Záborských zo Záboria, Veličovcov z Lehôtky a Bodo z Bodovíc.

Roku 1938 jej vyšiel Inventár Archívu Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine. Bola to prvá pomôcka svojho druhu na Slovensku a stala sa vzorom pre ostatných archivárov. Inventár obsahoval údaje o dejinách fondu, edíciách, literatúre, ako aj podrobný opis listín atd. Pre bádateľov to bola nedoceniteľná pomoc, vďaka ktorej sa v bohatstve archívnych fondoch dokázali rýchlo zorientovať. V archíve sa v tomto období nachádzali aj archívy spolkov, cechov, škôl, súkromné pozostalosti, korešpondencia významných osobností, archívy zemianskych a šľachtických rodín, k najcennejším patrila zbierka pergamenových listín z rokov 1255 až 1865.

Popri archívnej činnosti sa Mária Jeršová venovala aj vedeckej činnosti. Roku 1937 vyšla jej monografia Rod Ivanka z Jordánu a Dražkoviec. Bola to pokroková, prelomová práca, ktorú odborná kritika prijala s nadšením. Dejiny rodu boli napísané pútavou formou, navyše ich zasadila do širšieho rámca histórie Turca. Doplňovanie dejín Turca brala ako čestnú úlohu a zároveň príležitosť bližšie sa s ním zoznámiť.

Dvere otvárala s revolverom v ruke

Tragické udalosti rokov 1938/1939 zasiahli aj do života manželov Jeršovcov. Po vzniku Slovenského štátu hrozilo Márii ako Češke vysťahovanie zo Slovenska, manželov sa zastali viacerí kolegovia a známi a tak mohli v Martine našťastie ostať. Postupne sa obaja zapojili do protifašistického odboja. Najprv roku 1943 začali vo svojom dome ukrývať ruských utečencov. Neskôr sa z Jeršova stal popredný organizátor partizánskeho hnutia v Turci. Jeho manželka stála za vypätej situácie pevne po jeho boku. Ukrývala utečencov aj parašutistov, zabezpečovala pre nich jedlo, šaty, lieky, odovzdávala informácie. Jeršov často nebýval doma. M. Jeršová ostávala sama s verným psom Šapšalom, poslom chodila otvárať dvere so starým revolverom v ruke.

Podozrivý pohyb cudzích ľudí vyvolal skoro podozrenie. Otvorene sa stýkať s Jeršovem bolo v tom čase už nebezpečné. Nakoniec Jeršov odišiel k partizánom. Stal sa zástupcom veliteľa francúzskeho partizánskeho práporu Georgesa de Lannuriena. Zúčastnil sa bojov pri Strečne, Handlovej - Kremnice i v oblasti Krupiny. Dňa 13. novembra 1944 bol zajatý a odvezený do koncentračného tábora v Nemecku. Vtedy mu jeho perfektná znalosť francúzštiny zachránila život. Považovali ho iba za utečenca.

Mária Jeršová žila pod hrozbou zatknutia. Tesne pred obsadením Martina Nemcami, z mesta narýchlo odišla, nechala majetok i dlhoročnú prácu. Nič neľutovala, starosti jej robil iba manželov osud. Ani v tomto pohnutom čase v sebe nezaprela archivárku a za dramatických okolností sa jej podarilo evakuovať najstarší a najcennejší stredoveký materiál do Banskej Bystrice. Súčasne zbierala dokumentačný materiál k Slovenskému národnému povstaniu a oslobodzovaniu. Posledné mesiace vojny prežila v Horných Obdokovciach s rodinou partizána Ladislava Nosáka.

Po oslobodení v apríli 1945 sa Jeršov dostal do Paríža, odkiaľ v máji napísal švagrovej Květe a vyzvedal sa, čo sa stalo s jeho ženou. Ich budúci osud nechával zatiaľ otvorený, nevylučoval návrat domov ani cestu do Ameriky. V júni konečne dostal od Márie odpoveď, v ktorej ho informovala, že ich dom je vyhorený a vyrabovaný. Od 1. júla znovu nastupovala ako archivárka do Martina. Nakoniec sa manželia rozhodli pre návrat do "svojho" Martina. Za svoju činnosť počas SNP dostali Jeršovci viacero vyznamenaní.

Šťastie trvalo len krátko

Po dramatických vojnových udalostiach a dlhom odlúčení sa Mária Jeršová vrátila k práci v archíve. Zapojila sa do čulého kultúrneho diania na Slovensku. Intenzívne sa podieľala na reštitúcii kultúrnych pamiatok, zachraňovala archívy skonfiškovaných veľkostatkov a pomáhala pri repatriácii za vojny odvlečených archívov. Pripravila aj prvú výstavu o SNP. V. Jeršov zasa začal stavať nový dom a opäť zušľachťovať záhradu. Pokojné rodinné chvíli im však boli doprate iba na krátky čas. Udalosti vo februári 1948 poznačili vývoj celej spoločnosti aj ich vlastné osudy.

Roku 1949 bol zatknutý partizánsky veliteľ Viliam Žingor. Vo vykonštruovanom procese bol obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti a odsúdený na trest smrti. V novembri 1949 bol do vyšetrovacej väzby vzatý aj Vladimír Jeršov. Dňa 31. januára 1951, práve v deň svojich 57. narodenín, mu súd vymeral šesť rokov väzenia.

Najťažšie roky

Práve v tejto chvíli preukázala M. Jeršová veľkú statočnosť. Napriek nepriateľskej atmosfére, vybičovanej podpisovou akciou Za spravodlivé potrestanie zradcov a napriek hrozbám a ústrkom sa postavila na stranu manžela a odsúdených. Po vynesení rozsudku smrti nad Viliamom Žingorem, Samuelom Bibzom a Ladislavom Nosákom podala žiadosť o milosť pre všetkých troch odsúdených. Jej žiadosť však bola zamietnutá a poprava vykonaná.

Nasledujúce roky boli najťažšími v živote Jeršovcov. Nemohli s písať, návštevy boli vzácne. Mária často nemala často o svojom muži žiadne správy. Nádeje na prepustenie sa však nevzdávala a podala viacero žiadostí a intervencií. Jeršov tiež neprepadol zúfalstvu a zachoval si svoj povestný zmysel pre humor, aj keď si o svojej budúcnosti radšej nerobil žiadne ilúzie. Začiatkom júla 1953 bol konečne s podlomeným zdravím z väzenia podmienečne prepustený. Posledné roky života pracoval v záhradníctve a ako pomocný lesný robotník. Voľný čas venoval svojmu milovanému záhradníctvu. Roku 1961 mu prezident republiky odpustil zvyšok trestu, úplnej rehabilitácie sa nedožil, zomrel 5. septembra 1968 a pochovaný je na cintoríne v Bystričke.

jersova6.jpg

Manželia Jeršovci so psom Šaršúnom v roku 1935.

Útrapy ju nezlomili

Osobné útrapy Máriu Jeršovú nikdy nezlomili. No život v dlhoročných obavách o manžela sas síce odrazil na jej zdraví, no neovplyvnil jej pracovné zanietenie. Naďalej sa vzorne starala o archív a rozširovala ho. Podieľala sa na vzniku novej expozície, mnohých výstav a venovala sa aj národopisnému výskumu Slovenska. Roku 1953 jej vyšiel druhý diel Inventára.

Povojnový čas priniesol múzeu aj archívu veľa zmien. Roku 1948 bolo Slovenské národné múzeum poštátnené. Od päťdesiatych rokov sa začala presadzovať myšlienka na vznik ústrednej celoslovenskej inštitúcie. Vznikol Štátny slovenský ústredný archív, ktorý mal ochraňovať archívne dokumenty celoslovenského významu. V praxi to znamenalo presun takmer všetkých fondov z Archívu SNM, a tým zničenie celoživotnej práce doktorky Jeršovej. Väčšinu vzácnych zbierok Archívu SNM prevzali Štátny slovenský ústredný archív v Bratislave, Štátny archív v Bytči a Literárny archív Matice slovenskej v Martine.

Sama na delimitačné práce dozerala

Delimitácie prebiehali roku v rokoch 1959 a 1960. M. Jeršová sa s praktickým zrušením „svojho" archívu nikdy nezmierila a k 31. decembru 1959 odišla smutná a roztrpčená na dôchodok. Zachovala sa však profesionálne. Aby nedošlo k poškodeniu zbierok, sama ešte na delimitačné práce dozerala.

Odchod z múzea pre ňu znamenal iba zmenu pracoviska. Aj naďalej sa venovala štúdiu a aktívne sa zúčastňovala na mnohých vedeckých podujatiach. Po smrti manžela odišla za svojou sestrou Květou do Prahy. Martin však navštevovať neprestala. Svoj majetok v Martine venovala rodine po popravenom Ladislavovi Nosákovi a adoptívnemu synovi Jozefovi Jurčíkovi.

Mária Jeršová zomrela v Prahe 14. februára 1978 vo veku 79 rokov. Pochovaná je na cintoríne v Bystričke po boku svojho manžela.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 354
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 222
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 168
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 606
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 883
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 905
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 697
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 525
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 448
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 235
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takmer polovicu zo štátnej bezúročnej pôžičky využijú na financovanie mestskej autobusovej dopravy

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Už ste čítali?