Podhradčanka Zuzana Mazúrová, vysokoškoláčka, si chodí cez prázdniny zarábať do Škótska šiesty rok. Spočiatku zbierala jahody, neskôr ju farmár povýšil na ich predavačku. Požiadal ju, aby jej každé leto pomohla na Slovensku nájsť brigádnikov. A ona tak aj robila. Spomenula to aj pred Evou Žbirkovou, učiteľkou na Strednom odbornom učilišti obchodu a služieb v Martine, ktorú podmienkami celkom dostala. „Hovorila o veľkých peniazoch. Vraj si ani nemusíme so sebou brať veľké vreckové, pretože si zarobíme dostatok peňazí. Tí najšikovnejší vraj dostali mesačne aj 1 990 až 2 323 eur (60 - 70 tisíc Sk)," sprostredkovala nám Eva slová Zuzany Mazúrovej.
Neserióznosť hneď na začiatku
Zvesti o dobrej brigáde sa rýchlo po škole rozchýrili a k Eve Žbirkovej sa pridalo takmer tridsať študentov. Dvanásti išli do Škótska v prvej várke, v ďalšej - v sobotu 4. júla - učiteľka so šestnástimi. Keď však dorazili na farmu, ich eufória slabla každou minútou. Organizácia i podmienky ich šokovali. „Majiteľa farmy sme ani nevideli. Zmluvy sme si mali podpísať červeným perom v kancelárii, ktorá vyzerala skôr ako maštaľ. Ženy, ktorá to vybavovala, som sa spýtala, odkedy sa oficiálne doklady vypĺňajú červeným perom? Ona mykla plecom, že nevie, lebo tu ani nepracuje. Začalo mi to celé pripadať dosť neseriózne," pokrútila hlavou.
Nemajú sa ako dostať domov
Napokon Martinčania zmluvy ani nepodpísali. Celkom ich odradili referencie od dvanástich konškolákov i ostatných brigádnikov. Sťažovali sa na malé mzdy a na dôvažok im ukázali svoje výplatné pásky za týždeň. „Ostali sme sklamaní i šokovaní. Tí lepší zberači zarobili aj 303 eur (9 tisíc Sk), tí priemerní a slabší, ktorých bolo viac, len 80 či 36 eur. Robili vlastne na nájomné. Ostávali tam, lebo nemali na cestu domov a čakali na termín odletu, ktorý už mali zaplatený," netajila prekvapenie Eva.
Bývali v katastrofálnych podmienkach
Skupina Martinčanov bola zhrozená aj z karavánov, v ktorých mali bývať. Boli vraj v otrasnom stave. „Na podlahe bolo blato, žiadna elektrina, skrine. Veci sme si odkladali na stoličky, záchody a sprcha boli spoločné pre desiatky ľudí. Keď som videla, v akom sú stave, ani som tam nechodila. Záchody nestíhali splachovať, boli plné. Všetko bolo nehygienické, odporné a za to chcel majiteľ mesačne 140 eur!" striaslo ju.
Predávali svoje jedlo
To všetko Eve a jej študentom stačilo a ihneď utekala za Zuzanou. „Tvárila sa, že o ničom nevie, že brigádnikom peniaze farmár doplatí. Lenže to mi už bolo jedno, stačilo mi, čo som videla. Prinútila som ju, aby nám prebookovala letenky z 15. augusta na čo najskorší termín."
Odlet im Zuzana vybavila na štvrtok. Martinčania ledva nazbierali peniaze na poplatky za prebookovanie. Veľa ich nemali, veď Zuzana sa dušovala, že vreckové potrebovať nebudú... Napokon predávali Poliakom jedlo, vodu, cigarety, aby peniaze získali.
Dovtedy však Martinčania museli ostať v karaváne. Ak tam chceli prespávať, museli pracovať, a to vydržali len jeden deň. „Na pole sme išli len v pondelok. Z poľa nás nepustili, kým sme ho celé nevyzbierali, čo trvalo asi dvanásť hodín. Nemali sme ani kedy jesť. Povedali sme si, že za tie smiešne peniaze to robiť nebudeme. Aby sme mohli ostať v karaváne, tri dni sme im sľubovali, že na to pole pôjdeme. Za ubytovanie sme im ani nezaplatili, stačí, že sme v pondelok robili zadarmo," vysvetlila.
Zuzanine slová nezodpovedali skutočnosti
Eva Žbirková má pocit, že ich Zuzana podviedla. Jej slová vôbec nezodpovedali skutočnosti. Navyše jej bolo ľúto, že so sebou stiahla aj študentov, ktorým dali na 500-eurovú letenku peniaze rodičia. „Bojím sa, aby si nemysleli, že som si oklamala. Ale sama som nevedela, do čoho idem, verila som, že všetko bude tak, ako Zuzana hovorila. Keby nám povedala, ako to tu beží, nešli by sme. Ale jej to môže byť jedno, veď za každého, koho vybavila, vraj dostala províziu," hnevá sa. „Myslím, že ľudia, ktorí chcú ísť do zahraničia na takéto brigády, by mali vedieť, ako to v skutočnosti chodí a nemali by sa nechať oklamať," dodala učiteľka strednej školy.
Nevedela, že nastali zmeny
Zuzana Mazúrová, ktorá je v Škótsku do októbra, nám celú situáciu vysvetlila cez mail. Tvrdí, že žiadne provízie nedostala, robila to v dobrej viere a vzniknutú situáciu považuje za nedorozumenie. „Rozprávala som im svoje skúsenosti z predošlých rokov, kedy sa dalo naozaj dobre zarobiť. Lenže odvtedy klesol kurz za libru o polovicu a tento rok tu funguje nový systém, o ktorom som nevedela," tvrdí.
Farmár znížil ceny za debničky
V Škótsku je zákonom stanovená minimálna mzda na osemhodinový pracovný čas asi 55 eur, ktoré im farmár musí vyplatiť. Stanovil si, že do tejto sumy musia brigádnici nazbierať istý počet debničiek. Ak to nezvládali, posielal ich na pretrénovanie alebo domov, len aby im nemusel minimálnu mzdu doplácať. Okrem toho tento rok znížil cenu za debničku z vyše 4,5 eur na 2 eurá, takže do minimálnej mzdy museli nazbierať raz toľko debničiek. Namiesto ôsmich hodín, museli byť na poli oveľa dlhšie. Tento limit sa nedal splniť. Preto namiesto minimálnej mzdy dostali peniaze zberači len za to, čo vyzbierali.
Brigádnici Martinčanom tvrdili, že farmár im peniaze do minimálnej mzdy nedopláca, Zuzana tvrdí, že tak vraj urobí neskôr. „Evka so študentmi prišli vo veľmi nevhodnom čase. Ekonómka bola na dovolenke, preto tie peniaze na páskach chýbali. Nie je tu ani manažérka, ktorá všetko riadila. Jednoducho na farme nie je zvládnutý systém a organizácia," vysvetlila Podhradčanka.
Utekajú aj top zberači
Jej slová potvrdil aj dvadsaťročný vysokoškolák Martin Dovičák z Vrútok, ktorý sa s nami spojil telefonicky. Na farme zbiera jahody tretí rok, no vraj aj posledný. Podľa neho sa na tieto brigády už neoplatí ani chodiť. „Prvý rok som sa vypracoval na celkom dobrého zberača. Makal som a zarobil si pomerne dobre, druhý rok som tú istú sumu zarobil rýchlejšie, lebo som už mal dobrý tréning. Ak som aj nadával na podmienky minulých rokov, teraz sa tomu čudujem, lebo teraz je to oveľa horšie. Odchádzam o dva týždne skôr, zarobil som o viac ako polovicu menej a to stále patrím medzi najvýkonnejších zberačov," povedal sklamane.
Zarábajú len na ubytovanie
Niektorí sú na tom podľa neho vraj oveľa horšie. „Zarábajú len na ubytovanie, ktoré je tu naozaj veľmi drahé. Keď nám aj nájomné minulý rok strhli z výplaty, ani sme to necítili, teraz je to zlé," priznal.
Skupina Martinčanov s Evou Žbirkovou pracovala práve s ním. „Odporúčal som im, aby na farme vydržali aspoň týždeň, počas ktorého by sa zatrénovali, pretože základ je prežrieť začiatky, ktoré sú najhoršie. Ale tiež som im povedal, že ak to vzdajú, nebudem sa im čudovať, lebo sa im to tu nevyplatí. Ja tu tiež budúci rok už nepôjdem," dodal Martin Dovičák.
Drahé ubytovanie, a le žiadny luxus. Zberači v izbe nemali skrine ani elektrinu.
Kuchyňa - n evyzerá lákavo, horšie na tom boli hygienické zariadenia, do ktorých brigádnici radšej ani nechodili.
Ubytovali sa v karavánoch, za ktoré si farmár pýtal vysoký nájom. Viacerí po znížení cien za debničku pracovali len na ubytovanie. FOTO: ARCHÍV EŽ