Článok pokračuje pod video reklamou
Pred niekoľkými dňami sa to stalo aj mne. Všetko dobre dopadlo, pobalil som vejár z dokladmi a chystal som sa pokračovať v ceste. Asi desať metrov za mnou stála stará „stopäťka" a vedľa nej postarší muž spolu s policajtom. Iný policajt už niesol k služobnému autu prístroj na meranie prítomnosti alkoholu v dychu. V dobrej nálade som mu zahral rozhorčenie, že ja som „nefúkal." Policajt sa zasmial a poznamenal, že na niekom to vidno, ale u mňa bol presvedčený o čistote. Vtedy ma muž pri škodovke zaujal trochu viac. Rozpačito gestikuloval a bol červený ako toreádorská muleta. Už táto farba evidentne vydráždila cestnú hliadku. Postupne nadobúdal muž pokorný výraz, až rezignoval. Doklady sa mu všetky nevrátili do rúk. Vodičský preukaz zostal u policajta. Červený muž na radu policajta nastavil kurz smerom ku mne. „Nevzali by ste ma do Hriňovej? Mám tam švagra, nech mi pomôže odviezť auto," požiadal o pomoc. Stalo sa. Muž šomral, vysvetľoval, nadával... Vraj mu našli zvyškový alkohol. V noci s chlapmi potiahol v krčme a... nuž nafúkal 1,4 promile. Bolo pol štvrtej popoludní. Slušná opitosť, s príslušným závanom a očami „angoráka." Teda, ten musel vyzerať... preblesklo mi mysľou. Po „nešťastníckom" monológu, pred vystúpením z auta sa ale pokúsil očistiť: „Aj tak je na vine tá moja stará striga. Keby nebola vymýšľala, že treba ísť do Kokavy pre zákusky, nič sa nemuselo stať." Ten pokus o očistenie sa mu nevyšiel, naopak, mal som dojem, že na červenej tvári sa mu začala roztekať špina. Napadli mi ešte dve myšlienky. Mal som ho nechať asi dvadsať kilometrov ísť pešo, aby mal čas rozmýšľať a ktovie akému veľkému nešťastiu dokázala zabrániť dôsledná cestná policajná hliadka?
