Článok pokračuje pod video reklamou
sti, ktoré významne pohli našou krajinou a je pozíciou v Európe, by sme nemali zabúdať.
Je nesporné, že SNP nám vrátilo hrdosť a česť, ktorú sme stratili s nadbiehaním Hitlerovi a jeho „večnej ríši". Nebyť celospoločenskej vzbury proti totalitnému klérofašistickému režimu, ktorý húfne posielal svojich občanov do táborov smrti, tak by sme sa zaradili medzi štáty, ktoré kolaborovali s nacistami až do úplného konca vojny. Našťastie, nestalo sa tak. Zdravý rozum zvíťazil. Slováci, vždy keď išlo do tuhého, vedeli rozoznať dobro od zla, pričom ani tupá nacistická propaganda im nezakalila myseľ.
Výročie SNP by nám nemalo byť cudzie, pretože to nie je len obyčajný deň voľna. Ľahostajnosť nie je na mieste. Zvlášť v čase, keď sa čoraz viac ozývajú rôzni kotlebovci, ktorí SNP hodnotia ako puč proti vlastnému štátu, ako sprisahanie čechoslovakistov a boľševikov proti vlastnému národu.
Normálne uvažujúci človek vie, s kým má do činenia. Ale ak by náhodou pozabudol, tak pre istotu pripomínam. Máme do činenia s krajne pravicovými extrémistami, ktorí považujú fašistickou ideológiou poblázneného Tisa a jeho kumpánov za hrdinov, máme do činenia s partiou hráčov na struny prízemného nacionalizmu, ktorí sú schopní sa aj na začiatku 21. storočia obliecť do uniforiem podobajúcim sa tým gardistickým a oslovovať svojho najvyššieho - Vodca.
Mimochodom, ten sa v súčasnosti snaží dostať do úlohy spasiteľa národa, ktorý chce urobiť na Slovensku poriadok. Dnes s Rómmi, zajtra možno s „priťahovalcami" a pozajtra so všetkými, ktorí mu budú proti vôli. Voči extrémistom kotlebovského typu musí demokratická spoločnosť uplatniť nulovú toleranciu. Bez výnimky. Aj sloboda prejavu by mala mať svoje hranice. Lebo ak sa tak nestane už dnes, kedy sú extrémisti ešte stále na okraji spoločnosti, tak neskôr, keď zasadnú do poslaneckých lavíc, trebárs len na komunálnej úrovni, už môže byť neskoro. Kto potom zastaví valec netolerancie, šovinizmu a nenávisti?
Blížiace sa výročie Slovenského národného povstania dáva príležitosť, aby sme aj o takýchto témach otvorene diskutovali. Nebojme sa zlo označiť za zlo, a to aj vtedy, keď sa ho jeho protagonisti snažia maskovať dobrom. Naši otcovia a dedovia to pred 65 rokmi dokázali, dokážeme to aj my?
