Pre vonkoncom nenáhodného - koľkože už desaťročí verného! - priaznivca amatérskeho divadla na Slovensku sa na pomenovanie úrovne tohtoročnej divadelnej žatvy ochotníckych súborov ponúka jedna parafráza. Keď sa nezabudnuteľného českého herca Miloša Kopeckého v jeho už pokročilejšom veku pýtali, ako ide život, s vtipom a sebe vlastnou gráciou odpovedal: Není to nic ke chlubení, ale není to taky žádná hanba... Nuž, a takto akosi na tom bola tvorivá úroda Scénickej žatvy 2009, známej vrcholnej prehliadky súťaží slovenských divadelných súborov. Uskutočnila sa už tradične vo svojom aktuálnom 87. ročníku na záver augustových dní v Martine tentoraz opäť už aj s návratom do rekonštruovaného Národného domu, teda na obe javiská Slovenského komorného divadla v Martine.
Pravda je ale taká, že sa na scéne Domu či Štúdia v tomto ročníku neodohrávali žiadne strhujúce umelecké vrcholy. Našťastie pre stav dnešného slovenského divadla z ochoty však prehliadka neutrpela ani totálne umelecké prehry. Smelými, hoci nie vždy aj zrelými opusmi sa uviedli najmä mládežnícke súbory. Priemer v súčasnej produkcii ochotníckeho divadla na Slovensku zaznamenali renomovaní divadelní kritici spolu a aj priaznivcami, ktorí poznajú tvorbu ochotníckych súborov zo Scénických žatiev v kontinuite početných minulých i dávnejších sezón.
No zaskvela sa aj pozoruhodná umelecká lahôdka, hoci si na ňu bolo treba počkať takmer do záveru prehliadky. Z pomenovaného priemeru sa jednoznačne svojou úrovňou vymyká aktuálny nositeľ Ceny za tvorivý čin roka. Toto medzi ochotníckymi súbormi vari najvzácnejšie a všeobecne uznávané ocenenie - Cenu za tvorivý čin roka spojenú aj s finančnou obmenou - v posledných sezónach Scénickej žatvy udeľuje podľa štatútu festivalu mesto Martin. Z rúk primátora mesta Andreja Hrnčiara ju prevzal spolu s režisérom inscenácie Ladislavom Péchym hlavný protagonista divadelnej monodrámy. Putovala tak do Levočskej divadelnej spoločnosti pri MsKS v Levoči za inscenáciu Pastier podľa poviedky prozaika Václava Pankovčina Pastier. Text pre monodrámu si nielen vybral a upravil, ale tiež kongeniálne zahral známy talentovaný, neúnavný, poctivý a v ochotníckej obci všeobecne uznávaný divadelník, herec, režisér, organizátor ochotníckeho divadelníctva na Spiši Vlado Benko.
Scénická žatva 2009 v onom skloňovanom priemere patrila naozaj skôr mladým tvorcom. Klasické či tradičné ochotnícke súbory boli tentoraz zastúpené menšinovo čo do počtu, no nie v kvalite svojej divadelnej výpovede. Pre kontinuitu a životaschopnosť amatérskeho divadelníctva na Slovensku je to povzbudivé konštatovanie. Je však tiež zrejmé, že presvedčivá umelecká kvalita prichádza s divadelnou skúsenosťou tvorcov. Scénická žatva je vrcholný festival, pre ktorý je charakteristická pestrosť a rôznorodosť tém i žánrov, čo sa potvrdilo aj v pestrej skladbe odohraných inscenácií. Tematicky v predstaveniach rezonovali na jednej strane motívy osamotenosti, sklamania zo sveta i ľudí z najbližšieho okruhu, celková skepsa životného pocitu, citová vyprahnutosť a sklamanie. No na amatérske javiská sa v druhom prúde postupne vracajú tiež mladí tvorcovia s pozitívnym prístupom k svetu, s láskavým pohľadom na človeka, kde dominuje sila ľudskosti.
Spolu s bohatým sprievodným program žil martinský festival Scénická žatva 2009 priateľskou a prajnou spätnou väzbou v naplnených hľadiskách oboch scén. O vľúdnu divácku atmosféru sa postarali napospol mladí, väčšinovo najmä prehliadkoví diváci, „žatevníci", ktorí merali cestu k nám do Martina z celého Slovenska. Divadelné dianie si zasa v priestore pred divadlom vychutnávali predovšetkým domáci, pomaly už na podobné aktivity naučení.
V súvislosti s vrcholným amatérskym festivalom slovenských súborov organizovaným na sklonku leta sa núka ešte malá „martinská" poznámka s porovnaním. Zamyslenie je o tom, či vieme - najmä zo strany zodpovedajúcich a k tomu určených organizácií - propagovať, medializovať, popularizovať, slovom vhodne ponúknuť Scénickú žatvu do pozornosti potenciálnych prijímateľov. Asi tak ako sa to vie a robí s Dotykmi a spojeniami, martinským festivalom profesionálnych divadiel na Slovensku. Veď vari niet v našom štáte iného mesta, v ktorom by sa stretávali divadelníci z profesie aj ochoty v rozpätí troch krátkych letných mesiacov. Atmosféru Dotykov mali už po piaty raz Martinčania šancu zažiť koncom júna, teda na začiatku leta a Scénickou žatvou martinské divadelné leto koncom augusta kulminuje. Potrebná širokospektrálna informovanosť o Žatve 2009 chýbala v Martine aj v širšom kultúrnom povedomí. Najstaršia prehliadka divadelných ochotníkov a jej neúnavní tvorcovia za to určite stoja. A vari všetkým zodpovedným organizátorom by tiež mala ležať viac na srdci.