Na východnom Slovensku v ktoromsi zariadení (Domove sociálnych služieb) pre starých ľudí traja zomreli a viacerí ďalší ochoreli. Príčinou smrti bolo udusenie zvratkami. Pred časom boli plné médiá úmrtí v jednom súkromnom zariadení na západnom Slovensku. Podmienky pre starých umierajúcich ľudí boli katastrofálne. Kontrola ťažko vykonateľná, pretože išlo o súkromné zariadenie.
Priemysel na smrť, zdá sa, že celá mašinéria. Koľko podobných sa ešte podarí odhaliť? Pripomína mi to koncentračné tábory, pre ktoré je cyklón B už nemoderný.
Kde to všetko začalo? Úcta k človeku sa prepadla na dno. Hrubá necitlivosť, grobianstvo, egoizmus, pažravosť a hrabivosť. Človek vidí vzory, človek napodobňuje vzory.
Možno títo ľudia, dnes už za prahom smrti, boli práve takí a ich vlastní príbuzní ich odpratali zo svojho dosahu ako zbytočných, lebo im neukázali lásku, možno nikdy nepohladili a denne im pripomínali len boha peňazí. Možno to aj bolo inak. Deti sa zmenili vplyvom spoločnosti, vplyvom okolia a jeho zvrátených príkladov a názorov. Nuž a potom už nebol problém sa bezcitne zbaviť svojich blízkych, dokonca možno rodičov. Uvoľnili sa po nich byty, po niektorých možno slušné dedičstvá. Potiaľto siaha hranica záujmu. Problém sa ale stáva cyklickým, pretože dnešní dedičia si takto vychovávajú svojich nástupcov a dedičov, ktorí ich zrejme tiež bezcitne odpracú do týchto „ koncentrákov."
A čo ich majitelia? Aké ich príkazy musia plniť zamestnanci, aby pobyt vyšiel čo najefektívnejšie? Núti ich tam robiť vlastná zbabelosť, lebo si nevedia inak zarobiť? Majú vôbec kvalifikáciu na takúto prácu? Alebo to môže robiť hocikto?
Otázky sú jednoduché, ale odpovede na ne také nie sú. Pritom by mohli byť. Stačí si prestavať rebríček hodnôt a v ňom aj smrť má svoje miesto. Aké jej prisúdime to už záleží na každom z nás.
Autor: Jano Cíger