Článok pokračuje pod video reklamou
Tréner martinských hokejistov Dušan Gregor je človek, ktorý vás nikdy neodmietne. O hokeji sa vie baviť hodiny, má ho plnú hlavu. Tentoraz sme sa rozprávali o prvých extraligových kolách, zamerali sme sa aj na jeho mužstvo. Skúsený kormidelník je s doterajšími výsledkami čiastočne spokojný, zdôrazňuje však, že preceňovať ich nemožno.
Blíži sa záver prvej štvrtiny základnej časti extraligy. Ako by ste ju z pohľadu vášho mužstva zhodnotili?
- K úplnému hodnoteniu nám síce ešte chýbajú dva zápasy, jeden s Košicami a druhý so Žilinou, no napriek tomu môžem s naším bodovým ziskom vysloviť čiastočnú spokojnosť. Na druhej strane ma však mrzia naše posledné vystúpenia na súperových ihriskách. Nejde ani tak o to, že sme prehrali na Slovane a v Skalici, ale o spôsob, akým sme prehrali. Samozrejme, nezabúdam ani na zápas v Spišskej Novej Vsi, tam sme hrali vyslovene zle.
Zdá sa, že problémy máme v defenzíve, veľa gólov dostávate z bezprostrednej blízkosti.
- Vedeli sme, že najmä v obrane nás môže tlačiť topánka, ale zas treba povedať, že defenzíva nie je len o hre obrancov. Je to tímová záležitosť, zodpovednosť za obrannú činnosť nesú všetci - od brankára až po posledného útočníka.
Čo ste hráčom po nevydarených vystúpeniach vyčítali?
- Prístup. V prehraných zápasoch sme za súpermi zaostávali korčuliarsky, náš pohyb nebol taký, ako by som si predstavoval. Hokej sa nedá hrať tak, že stojím a čakám, čo sa bude diať. Chyby, po ktorých sme aj inkasovali, vyplynuli z toho, že sme sa nedostatočne pohybovali, a to bol zásadný problém.
Protipólom sú však výhry v Trenčíne či v Poprade. Tie potešili?
- Určite áno. Nedajme sa pomýliť tabuľkou. Obidve mužstvá majú svoju kvalitu a vyhrať na ich ľade nie je až tak jednoduché. Body zvonku majú pri vyrovnanosti mužstiev dvojnásobnú hodnotu. Samozrejme, tie potom treba potvrdiť aj doma, čo sa nám útočným poňatím hry vcelku darí. Naše výsledky by som však v tejto fáze súťaže nepreceňoval. Naďalej musíme svedomito pracovať.
Extraliga je mimoriadne vyrovnaná. Väčšina mužstiev jednou nohou bojuje o play off a druhou o záchranu. Čo na to hovoríte?
- Je to tak a týka sa to aj nás. Nikto si nemôže byť ničím istý. Pozrite sa, kde sú mužstvá, ktoré vždy boli baštami slovenského hokeja. Trenčín, Košice, Zvolen. Úvod im nevyšiel, ale treba sa mať na pozore. Nepochybujem o tom, že Košice, keďže ich káder na to predurčuje, sa čoskoro vrátia na obvykle pozície, rovnako si myslím, že v tabuľke pôjde hore aj Trenčín, ktorý si dovolil angažovať Tomíka a Róberta Petrovického. Pre nás je to signál, aby sme neustále pracovali poctivo.
Chlieb sa zvykne v súťaži lámať v decembri, situácia v tabuľke je oveľa prehľadnejšia. Bude to aj v tejto sezóne tak?
- Ťažko dopredu povedať, ale skôr si myslím, že o postup do play off, resp. o záchranu, sa bude hrať až do posledných kôl, pričom vôbec nie je vylúčené, že sa rozhodne až v tom poslednom. Bodové rozdiely sú minimálne a nepredpokladám, snáď len výnimkou dvoch až troch tímov, že sa to zásadným spôsobom zmení.
Určitým prekvapením sú výsledky Spišskej Novej Vsi. Je to len o nováčikovskom eláne alebo je v tom mužstve kvalita?
- Žigo Pálffy sa nedávno na adresu slovenskej extraligy vyjadril dosť expresívne a žiaľ, musím povedať, že presne trafil klinec po hlavičke. Všetci hovoríme o profesionalite, ale tá sa dosť často iba predstiera. Nechcem nikoho v Spišskej Novej Vsi uraziť, ale je na zamyslenie, keď pätnásť nadšených chlapcov dokáže hrať v extralige takú úlohu, ktorú pred začiatkom nikto nepredpokladal. Extraliga je síce vyrovnaná, čo však automaticky nezaručuje kvalitu.
Z tohto pohľadu je asi potom dobré, že sa extraliga bude hrať od budúcej sezóny iba s desiatimi mužstvami...
- Možno niekoho prekvapím, ale dovolím si polemizovať s názorom, že extraliga s desiatimi účastníkmi bude automaticky kvalitnejšia. Skôr si myslím, že sme mali staviť na mladých a dávať im viac príležitosti. Zvlášť v dnešných časoch, keď mužstvá ťažko zháňajú peniaze, sme sa mohli vybrať touto cestou. Samozrejme, je to riziko, ale raz ho v záujme budúcnosti slovenského hokeja musíme podstúpiť.
V zostave Martina sa objavuje čoraz viac mladých chlapcov. Ako ste zatiaľ s nimi spokojný, využívajú svoju šancu dostatočne?
- Zatiaľ áno, ale ešte ani zďaleka nemajú vyhrané. Zo svojich skúseností viem, že ak sa mladým hráčom vydaria niektoré zápasy, tak sa rýchlo uspokoja a hrajú sa na starých rutinérov, ktorí už nepotrebujú pracovať. Verím, že títo chlapci si dajú pozor, že si vedia uvedomiť to, že sú len na začiatku cesty. Často sa spolu rozprávame, pričom im zdôrazňujem, aby sa neuspokojili s tým, čo zatiaľ dosiahli, kde zatiaľ sú. Musia mať pred sebou ciele, ktoré ich budú posúvať v hráčskej kariére ďalej. Nebolo by dobré, keby za nich chcel niekto viac, než chcú oni sami.
K mladým hráčom patril aj Igor Baček, mužstvo však musel opustiť. Prečo?
- Igora sme brali s ambíciou, že bude pravidelne hrávať minimálne v tretej formácií. Nemôžem mu síce uprieť snahu a ani prístup k povinnostiam, ale kvalitatívne to na tretiu formáciu nebolo. Hráči, ktorí v nej momentálne hrajú, sú lepší, Igorovi sa nedarilo ich vytlačiť. Ani on sám nebol spokojný s tým, koľko priestoru dostáva, tak sme sa dohodli na tom, že od nás odíde.
Ak pozorne sledujeme dianie okolo, tak sa nedá nevšimnúť, že ostatné mužstvá sa posilňujú, kým Martin nie. My sme už káder uzavreli?
- Nie je to otázka, ktorú by ste mne mali adresovať. Pravdou však je, že všade okolo nás sa niečo deje. Prirodzene, privítal by som doplnenie nášho kádra, konkurencia nikdy nie je na škodu. Jedna vec sú však moje predstavy a druhá reálne možnosti klubu. Budeme pracovať s tým, čo máme, nemá význam lamentovať nad tým, čo majú druhí.
Čo stíhate okrem hokeja?
- Priznám sa, že ani veľmi nič. Hokej nosím stále v hlave, pričom sám viem, že to nie je úplne dobré. Počas rozbehnutej sezóny sa neviem úplne od svojej práce odosobniť. Snažím sa však, ak je to možné, chodiť domov a trošku na záhradke relaxovať. Takých chvíľ však nie je veľa.
