Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Turiec už nie je známy len blatnickým mečom

Mladý archeológ Milan Horňák (29) z Martina, ktorý zakončil doktorandské štúdium v slovinskej Ľubľane, sa vrátil do rodného Turca s úmyslom rozšíriť poznatky o pravekom a stredovekom osídlení severného Slovenska.

Archeológ Milan Horňák, v pozadí prírodný útvar Atilov hrob, na ktorom sa nachádza známe nálezisko z mladšej doby kamennej.Archeológ Milan Horňák, v pozadí prírodný útvar Atilov hrob, na ktorom sa nachádza známe nálezisko z mladšej doby kamennej. (Zdroj: AUTORKA)


Archeológia nie je prácou, ktorou by sa chceli práve mladí živiť. Prečo ste si ju vybrali vy?

Archeológia je naozaj povolanie, pre ktoré človek naozaj musí byť presvedčený. Častokrát vyžaduje dlhodobé štúdium, obetavosť rodiny, keďže práce v teréne si vyžadujú niekedy dlhšiu neprítomnosť doma. Na druhej strane je to práca bez sterotypu plná zaujímavých a nečakaných objavov. Ja som sa pre archeológiu rozhodol už na základnej škole, keď mi učaroval dejepis. Neskoršie na strednej škole som sa zúčastnil na jednom výskume na južnom Slovensku. Po tomto výskume som bol už stopercentne rozhodnutý, že budem archeológ.

Skryť Vypnúť reklamu

Máte za sebou už nejaký vlastný výskum?

Viedol som niekoľko výskumov, ale všetky v zahraničí. V Čechách som spolupracoval pri výskume stredovekého mesta Žatec. Ale na väčšine z nich som pracoval v čase môjho doktorátu v Ľubľane. Napríklad som robil výskum pohrebiska rímskeho mesta Celeia (dnešné Celje), alebo stredovekého hradu Stari grad v blízkosti Ľubľany. Čo sa týka Turčianskej kotliny, tu som ešte „nekopal", ale venoval som sa prieskumu a mapovaniu pravekých hradísk.

S akými ambíciami ste sa vrátili do Martina?

Domov som sa zo Slovinska vrátil po šiestich rokoch. Po krátkej „aklimatizácii" som sa zamestnal v martinskej súkromnej spoločnosti, ktorá sa venuje ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva a predovšetkým archeologickým výskumov na podnikateľskej báze. Spoločnosť má záujem vykonávať archeologické výskumy po celom Slovensku s dôrazom na územie severozápadného Slovenska. Teda je dosť možné, že v budúcnosti budeme viesť archeologické vykopávky aj v Turci.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to vyzerá s archeologickým výskumom v Turci? Je dosť bohatý alebo je tu ešte dosť práce?

Turiec je veľmi špecifický. Hoci je kolískou profesionálnej archeológie, nie je dostatočne prebádaný. Archeológiu v Turci začal popri múzejníctvu rozvíjať už Andrej Kmeť. Po založení a postavení budovy Slovenského národného múzea (SNM) na Malej hore bola väčšina výskumov riadená práve z tejto inštitúcie. Významné postavenie si Turiec zachoval aj po druhej svetovej vojne, kedy bol založený prvý Archeologický ústav na Bystričke. Ten tu sídlil až do roku 1953, kedy bol natrvalo presťahovaný do Nitry. V Martine potom začal pracovať profesionálny archeológ Milan Slaninák, ktorý sa skoro 30 rokov venoval archeologickému prieskumu Turca. Po odchode Archeologického ústavu však už nemal také podmienky na výskumy, urobil ich len niekoľko.

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad?

Pri budovaní sídliska Sever objavil M. Slaninák rozsiahle pohrebisko z doby bronzovej. Na mieste, kde teraz stojí ZŠ T. Zanovita, sa pochovávalo od 13.- 10. storočia pred naším letopočtom. Odkryl stošesťdesiat hrobov, ale predpokladá sa, že ich celkový počet môže presiahnuť tisícku. Medzi jeho významnejšie výskumy patrí taktiež prieskum stredovekej dediny v Sebeslavciach, gotického kostola v Turčianskom Jasene a v trebostovskom kaštieli.

Komu pripadla v Turci archeologická práca po M. Slaninákovi? Kto ju robí dnes?

Po odchode M. Slanináka začiatkom 90. rokov minulého storočia prebral úlohu regionálneho archeológa Stanislav Horváth, takisto zamestnanec SNM. Jeho hlavný prínos je v zaevidovaní archeologickej zbierok martinského SNM, a takisto zachránil niekoľko významných nálezov, ktoré aj publikoval. Ide predovšetkým o nález parohovej motyky z konca 3. tisícročia pred naším letopočtom nájdenej na Atilovom hrobe v Košútoch alebo o súbor zdobených stredovekých kachlíc zo Sklabinského hradu. So Stanislavom Horváthom sme jedinými archeológmi v tomto regióne.

Aké sú najnovšie výskumy?

Profesionálny výskum v Turci pokračoval aj v posledných dvadsiatich rokoch. Pri výstavbe budovy Allianzu sa našli základy stredovekých domov so zachovalými drevenými nádobami. V tomto roku archeológovia prebádali plochy pred výstavbou Kauflandu a nových bytoviek pri Atilovom hrobe v Košútoch. Tu sa našlo sídlisko z 1. storočia spred nášho letopočtu. Vo viacerých objektoch objavili veľké množstvo keramických fragmentov, bronzovú sponu na zapínanie odevu a taktiež kamenné mlynčeky- žarnovy na mletie obilia.

Ste špecialista na hradiská. Ako vyzerajú tie v Turci?

Turiec je nezvyčajne bohatý na praveké hradiská, z ktorých väčšina pochádza z obdobia okolo zmeny letopočtov. Nachádzajú sa napríklad v Sučanoch, Záborí, vo Vrútkach, na Bystričke či v Jasenove. Najvýznamnejšími sú Katova skala nad Sklabinským Podzámkom, Vyšehradné a Plešovica nad Blatnicou. To posledné je označované aj ako slovenská Trója. V tomto hradisku sa totiž našlo asi 80 pokladov - bronzových predmetov, čím sa hradisko radí k najbohatším na Slovensku. Žiaľ, mnohé si odniesli vykrádači alebo bili odpredali do zahraničia. Takto napríklad v New Yorku v Metropolitan Museum skončili blatnické zlaté diadémy, v súkromných zbierkach bronzové meče, nádoby, náramky...

Ako vyzeral taký život v hradisku? Čím bol vtedy pre ľudí - hradom alebo opevnením?

Pre pravekých ľudí, teda ak si vezmeme ako príklad obyvateľov hradiska na Plešovici, bolo hradisko niečo viac ako len miesto, kde bývali ľudia. Hradisko bolo v prvom rade sídlo ich vládcu, miesto, kde sa konali kultové obrady, ale aj centrum obchodu a remeselníckej výroby. Opevnenie zase v čase nebezpečenstva zabezpečovalo úkryt pred nepriateľom. Samozrejme, nie každé hradisko plnilo všetky tieto funkcie. Väčšina hradísk v Turci mala pravdepodobne hlavne strategicko-vojenský alebo obranný charakter.

Ktoré miesta v Turci patria medzi najstaršie osídlené?

Najstaršie doklady osídlenie Turca pochádzajú z neskorej doby kamennej, čo znamená od druhej polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom. V tomto období tu sídlil ľud s kanelovanou keramikou. Sídliska tohoto ľudu poznáme napríklad z Belej, Košút, z Dolného Záturčia, Rakova alebo Bystričky. Na všetkých týchto lokalitách sa našli typické kamenné pracovné nástroje a kamenné sekerky. Významným a ojedinelým nálezom z neskorej doby kamenej v Turci je nález úštepu zo sopečného skla - obsidiánu, ktorý bol nájdený nad Sklabinou.

Do histórie sa zapísali aj nálezy z Veľkej Moravy - kostolíky, rotundy zväčša zo západného Slovenska, kam siahala táto ríša. Môže sa nimi popýšiť i Turiec?

Prví Slovania prišli do Turca až 7. a 8. storočí. Toto obdobie je však zatiaľ málo prebádané. Vieme o sídliskách v Jazernici, Malom Čepčíne a Beniciach. Z prvej tretiny 9. storočia, teda v období ešte pred vznikom Veľkej Moravy, pochádzajú nálezy bohatých mohýl. Tie boli nájdené vo Veľkom Čepčíne, v Blatnici a v Priekope. Práve z takéhoto mohylového hrobu pochádza pravdepodobne aj nález meča vikingského typu z Blatnice. Avšak treba povedať, že Turiec bol súčasťou Veľkomoravskej ríše, dokazujú to nálezy napríklad z bystričianskeho Hrádku alebo z hradiska Vyšehradné.

Okrem blatnického meča sa vraj našiel aj ďalší, podobný...

Áno, je ich niekoľko. Napríklad mladší brat blatnického - ranostredoveký meč našli v 19. storočí v Žabokrekoch pri oraní. Pochádza z 10. storočia a ide o meč tzv. damascénskho typu.

Náš región preslávil práve spomínaný blatnický meč. Máme nálezy, ktoré mu môžu v celoslovenskom meradle konkurovať?

Svoje miesto medzi unikátmi má aj nález 95 strieborných minci podobných známym biatekom, ktoré sa našli na Červenom grúni v Necpaloch. Pochádzajú pravdepodobne z 1. stor. pred naším letopočtom. V ich blízkosti bolo nájdené aj razidlo, jediné v strednej Európe, čo poukazuje aj na prítomnosť pravekej mincovne. Mince sa dnes nachádzajú v kremnickom múzeu mincovníctva.

V Belej sa v 40. rokoch minulého storočia pri kopaní v pivnici, našlo niekoľko hrobov lužickej kultúry. Jeden obsahoval unikátnu nádobku na nožičkách. Stará je viac ako tritisíc rokov a momentálne je uložená v martinskom SNM. Z Katovej skaly zase pochádza bronzová tabuľka z 2. storočia - odznak vyslúžilého rímskeho vojaka, ktorý tu bol v čase „návštevy" Trenčína.

A v jaskyni v sučianskej Skale objavili jednu z troch stredovekých falšovateľských dielní, pochádzajúcich z 15. storočia. Prezradili ju zvyšky strieborných plieškov, ktoré obstrihávali z razených mincí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 187
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 008
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 858
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 185
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 740
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 658
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 507
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 406
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 404
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 261
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

9 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

12 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

14 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

12 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

17 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?