Viktor Krištof: Boli to nervy, pri ktorých šediveli vlasy

DIVIAKY, MARTIN. Už to nie je žiadna novinka. Slovensko po prvýkrát vo svojej krátkej histórii postúpilo na majstrovstvá sveta. V poslednom kvalifikačnom zápase v Poľsku sme museli vyhrať a vyhrali sme. Dramatický zápas, v ktorom išlo o miestenky do Juhoafrickej republiky, sledoval aj známy turčiansky tréner Viktor Krištof.

Zaslúžený postup

„Boli to nervy, pri ktorých šediveli vlasy. Ale stálo to za to. Weissova družina urobila ľuďom radosť, malé Slovensko dosiahlo to, čo by pred rokom ešte nikto nepovedal. Chlapcom, ale aj celému realizačnému tímu som to veľmi želal. V náročnej kvalifikácii im nevyšli len dva zápasy, ich postup je plne zaslúžený. Pre nás všetkých, ktorí sa futbalu venujú, je to niečo neuveriteľné. Aj ja som prežíval veľkú radosť, na takýto zápas sa nedá zabudnúť."

Čarodejník Weiss

Po prehre so Slovinskom to s nami nevyzeralo dobre. Nepremenený prvý mečbol, vykartičkovaní obrancovia, silnejúce pochybnosti, či sme schopní využiť druhú šancu. To všetko bolo otázniky, ktoré pred súbojom v Poľsku viseli vo vzduchu.

„Určite to boli pre trénerov i hráčov ťažké dni, ale zvládli ich, všetka česť. Weiss možno opäť raz prekvapil so zostavou, ale vyšla mu. Mucha bol jednoznačným hrdinom, Štrba na stopérskom poste exceloval, vyriešil mnoho ťažkých situácii. Veľkého zápasu sa nezľakol Saláta, maximum odviedol Kotúnek. Prekvapil ma aj Kozák. Kým vládal, nechal na ihrisku dušu. Tradične vysoký štandard odviedol Hamšík, mužstvu veľmi pomohla aj prítomnosť Šestáka, ktorý s Jendríškom najmä v úvode robili poľskej obrane starosti. Osobne som si myslel, že sa v základe objaví Michalík, ale tréner dal na ťažkom teréne prednosť inému typu hráča a vyšlo mu to. Nevymenoval som všetkých, ktorí hrali, ale jedna vec je istá, každý kto bol na ihrisku hral so srdcom a to bolo rozhodujúce. Chalani dreli, bojovali, pevne išli za svojím životným snom," netajil spokojnosť s hrou slovenských chlapcov Viktor Krištof.

V Chorzove vystrájala zima

Posledný zápas odohrali futbalisti vo veľkej zime a za stáleho sneženia. „Keď som videl zasnežené ihrisko, tak prvé čo mi napadlo, bolo to, že je to absolútne nefutbalové počasie. Na takomto teréne sa lopty nedajú vyvážať, ale len odkopávať. Očakával som častejšiu hru vzduchom, čo sa čiastočne potvrdilo. Myslel som si však, že terén bude viac vyhovovať nám, ale Poliaci nás v druhom polčase poriadne zatlačili a v tej zime bolo asi každému Slovákovi na ihrisku poriadne horúco. Áno, možno sme sa až príliš stiahli, určite sme mali aj veľa šťastia, ale napriek tomu by som náš výkon nehodnotil kriticky. Teraz si treba vychutnať postup a až potom zápas zanalyzovať aj po odbornej stránke," myslí si Viktor Krištof a pokračuje ďalšou zaujímavou myšlienkou.

Futbalu máme stále čo splácať

„Je to skvelý úspech, ktorý by sme mali zúžitkovať. Aj za bývalého Československa bol postup na majstrovstvá sveta veľkou udalosťou. Motivoval mládež, deti mali svoje vzory, chceli sa im podobať. Na Slovensku sme po rozdelené ostali futbalu veľmi dlžný, a aj po postupe na svetový šampionát mu máme, čo splácať. Základom je mládež. Do nej treba investovať, dať jej ihriská, venovať sa jej. Netreba nič špeciálne vymýšľať, možno len odkukať, ako to inde dobre funguje. Najhoršie by bolo, keby sme teraz zaspali na vavrínoch. Príklad hokejistov varuje, treba sa z neho poučiť."