Pri príležitosti Pamiatky zosnulých si predstavitelia mesta, matice, národnej knižnice a početní občania uctili na tamojšom Národnom cintoríne pamiatku slovenských dejateľov.
MARTIN. K ústrednému pamätníku jednotlivé delegácie položili vence a zapálili kahance. Kvety a sviečky zapálili aj na hroboch viacerých významných osobností. V tomto národnom panteóne je pochovaných viac ako 360 významných slovenských osobností, národných buditeľov, predstaviteľov národných spolkov, spisovateľov, novinárov, výtvarných umelcov, ale aj múzejníkov, vedcov, podnikateľov a podobne.
Je medzi nimi napríklad jeden zo zakladateľov MS Karol Kuzmány, básnik Janko Kráľ a aj Ján Smrek, zakladateľ slovenského múzejníctva Andrej Kmeť, spisovateľ František Hečko, herečka Hana Meličková, maliar Martin Benka a mnohí ďalší, uviedol Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea SNK, ktoré spravuje aj Národný cintorín.
Hoci najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie je na cintoríne pochovaných v závere 19. a začiatkom 20. storočia, predsa viacerých pochovali na cintoríne mnoho rokov po ich smrti. Takým je napríklad slovenský politik Milan Hodža, ale aj spisovateľ a výtvarník, predvojnový správca MS Jozef Cíger Hronský. Obaja zomreli v cudzine, v emigrácii, ale po roku 1989 ich, tak ako si to za života želali, exhumovali a opätovne pochovali v Martine.
Cintorín založili koncom 18. storočia, pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku v ňom našli postupne mnohí národovci a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 ho vyhlásili za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku.