Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Pre peniaze sme zabudli na etiku a morálku

S odstupom dvadsiatich rokov sa pri okrúhlom stole spolu s niektorými ľuďmi Novembra 1989 v Turci pokúšame nájsť odpovede na otázky zmyslu a odkazu nežnej revolúcie.

Manifestácia pred Priorom v novembri 1989.Manifestácia pred Priorom v novembri 1989. (Zdroj: ARCHÍV TN)

ÚČASTNÍCI BESEDY

adamicova_web.jpg

Katarína Adamicová - vysokoškolská pedagogička, lekárka, poslankyňa, dobrovoľníčka, angažuje sa v pravicovej Občianskej konzervatívnej strane

balak_web.jpg

František Balák - stavebný inžinier, predseda ONV v Martine, člen Obrody, Sociálno-demokratickej strany, dnes dôchodca

Belica_web.jpg

Peter Belica - riaditeľ Detského domova v Martine, poslanec, angažuje sa v Kresťansko-demokratickom hnutí

Giac_web.jpg

Ivan Giač - herec, riaditeľ martinského divadla, pôsobil vo Verejnosti proti násiliu, dnes dôchodca

Orszagh_web.jpg

Jozef Országh - riaditeľ Sociálnej poisťovne v Martine, poslanec, predstaviteľ KSS, SDĽ a Smeru

Seryj_web.jpg

Boris Seryj - strojársky inžinier, pôsobil vo Verejnosti proti násiliu a v Občianskej demokratickej únii, dobrovoľník, dnes dôchodca

Kde vás zastihli novembrové udalosti v roku 1989? Povedzte nám, ako ste ich prežívali?


Katarína Adamicová: Pred dvadsiatimi rokmi som pracovala na lekárskej fakulte. Na prvom verejnom vystúpení v Martine sme sa z fakulty zo 45-členného kolektívu zúčastnili iba piati. Strach, najmä starších ľudí, ktorí si pamätali rok 1968 a po ňom následne represálie, zohrával značnú úlohu. Ľudia v Martine boli spočiatku opatrní, verejné vystúpenia alebo postoje sa formovali až neskôr. Väčšina vyčkávala, spontánne sa k celému hnutiu pridávali ľudia až neskôr, keď mali viac informácií.

Ivan Giač: V Martine sme vlastne nevedeli, čo sa v Prahe v piatok 17. novembra udialo. Prvé informácie sme sa dozvedeli až v pondelok, keď sa komunikačné kanály otvorili. Potom k nám do divadla prišli aj kolegovia z Bratislavy, doniesli konkrétnejšie správy. Postupne sme sa začali orientovať, cítili sme, že divadlo by malo mať v občianskej angažovanosti jednu z dôležitých pozícií. Snažili sme sa do procesu vtiahnuť aj študentov z lekárskej fakulty. Vôbec to nebolo jednoduché. Prešli tri, možno štyri dni, kým sa aj študenti, ktorých brzdila vtedajšia študentská rada fakulty, rozhýbala.

František Balák: V prelomových udalostiach roku 1989 som bol členom Obrody, v ktorej boli ľudia sympatizujúci s Alexandrom Dubčekom. Neskôr sme splynuli s VPN, ktorá ma nominovala do funkcie predsedu Okresného národného výboru (ONV) v Martine, prakticky som bol jeho posledným predsedom.

Peter Belica: V roku 1989 som pracoval vo vrútockej Žoske. Ľudia z fabriky sa stavali k udalostiam v Prahe a v Bratislave dosť rezervovane. Aj na generálnom štrajku sme sa zo ŽOS-ky zúčastnili asi iba päťdesiati.

Jozef Orságh: November 1989 ma našiel v pozícii tajomníka Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska pre poľnohospodárstvo. Patril som k mladšej generácii členov strany, ktorá mala výhrady k tomu, čo sa v našej spoločnosti dialo. Paradoxne, 17. - 19. novembra som bol v Prahe na roľníckom zjazde. Keďže strana mala monopol na informácie, veľmi dobre sme vedeli, čo sa dialo. V štruktúrach strany pohyby v spoločnosti spôsobili značný chaos, vedúci funkcionári nevedeli, čo majú robiť. Keď som v pondelok ráno prišiel do Martina, tak niektorí kolegovia z predsedníctva iba rozprávali nezmysly, ich postoje nemali nič spoločné s realitou. Vyzval som ich, aby sa zobudili. Jediným riešením bolo mimoriadne plénum, na ktorom by sa zvolilo nové vedenie. Aj sa tak stalo. Na ňom som sa stal predsedom OV KSS. Za KSS som sa potom zúčastňoval na okrúhlych stoloch, bol som pri odovzdávaní moci, ktoré sa dohodlo.

Boris Serij: Vždy som mal odpor voči totalitnému režimu, čo spôsobovalo starosti nielen mne, ale aj mojej rodine. V novembri 1989 som pracoval na Generálnom riaditeľstve ZŤS, kde som založil štrajkový výbor. Snažili sme sa o rekonštrukciu nielen politických, ale aj hospodárskych orgánov vtedajšieho generálneho riaditeľstva, čo sa aj podarilo, a na miesta, ktoré boli obsadené komunistami, nastúpili vtedy nestraníci. Bol som aj predsedom Okresnej rady VPN, ktorá sa neskôr transformovala do Občianskej demokratickej únie.

Aké sú vaše najpozitívnejšie zážitky z čias nežnej revolúcie?


Boris Serij: Nadchli ma veľké zástupy ľudí, ktoré sa stretávali v prvých dňoch revolúcie na námestiach v Prahe a v Bratislave. Potvrdilo to môj názor, že ľudia chcú zmenu.

Katarína Adamicová: Atmosféra bola jedinečná, revolúcia nežná. Pravda a láska víťazila nad lžou a nenávisťou. Čo ma mimoriadne prekvapilo, bol postoj mladých ľudí. Okamžite pochopili, kde je ich miesto. Boli úžasní a veľkou mierou sa pričinili o pád totalitného režimu.

František Balák: Udalosti ma vyniesli do funkcie predsedu ONV za Verejnosť proti násiliu. Nebola to ľahká robota. Prvé dni v úrade boli pre mňa veľmi ťažké. Agenda bola nová, ľudia od nás očakávali, že budeme nositeľmi zmien. Boli dni, keď sme nevedeli čo skôr. Vnímal som aj zodpovednosť, ktorá sa s touto funkciou spájala. Pre mňa sa vtedy stal veľmi dôležitým pomocný orgán zložený z odborníkov, ktorý som menoval. Spoločne sme potom veci hýbali dopredu. Myslím, že sme urobili kus práce.

Jozef Országh: Najpozitívnejšie vnímam skutočnosť, že nedošlo k žiadnym silovým zásahom moci. História si pamätá, že pri zmene režimov často tiekla krv nevinných ľudí, čo sa u nás našťastie nestalo. Odovzdanie moci bolo pokojné, revolúcia bola naozaj nežná.

Peter Belica: Najviac mi zimomriavky naskakovali na tele vtedy, keď sa na Letenskej pláni v Prahe začal terajší biskup Malý modliť Otčenáš a ľudia sa k nemu spontánne pridali. Nebolo to na žiadny pokyn, šlo to od srdca.

Ivan Giač: Najkrajšie vôbec bolo to, že sa november udial. Dnes to všetko vyzerá idylicky, ale nebolo to také jednoduché. Stačila mala iskierka konfliktu, možno jeden pokyn z okresného výboru strany a armáda alebo vtedajšia bezpečnosť mohli davy ľudí z námestí rozprášiť. Až postupne sme zistili, že komunisti ustupujú a prakticky nám plnia všetky naše požiadavky. Boli sme v úžase, nikto z nás to nečakal. A popravde, neboli sme ani na to celkom pripravení. Zrazu sme mali možnosť obsadiť dôležité posty v okrese a mnohí, ktorým sme dôverovali, to nechceli robiť.

Tu nájdete fotogalériu k novembru 1989 v Turci.

Splnili sa vaše očakávania z novembra 1989?


Boris Serij: Určite sa nesplnili na sto percent. Zrejme až tretia generácia ľudí od novembra sa naučí žiť v demokratickom systéme. Niektorí ľudia si demokraciu vysvetlili po svojom, myslia si, že si môžu robiť, čo chcú. Mrzí ma, že sa prehlbujú aj rozdiely medzi regiónmi. Chýba spravodlivé rozdelenie zdrojov a môže za to aj volebný zákon. Dnes je Slovensko jedným volebným obvodom, volíme špičky jednotlivých strán a nie ľudí z regiónov.

Peter Belica: Najviac mi prekáža, že sa z politiky vytratila pokora a slušnosť. Opäť sa v nej presadzujú ľudia, ktorí majú široké lakte. Nakoniec, niet sa čo čudovať, že sa ideály z novembra vytratili, keď predseda vlády povie, že si november 1989 ani nevšimol. Neviem, či sme mali byť pred dvadsiatimi rokmi až takí nežní, aby sa o pozície v riadení štátu mohli uchádzať aj ľudia, ktorí neboli úplne čistí.

Katarína Adamicová: Do popredia sa dostal individualizmus, ukričanosť a moc peňazí. Morálka a etika akoby dnes nebola dôležitá. Ak nepritlačíme na to, aby našimi vzormi boli slušní ľudia, tak sa naša spoločnosť bude uberať zlým smerom.

Jozef Ország: Demokracia je o tom, že ľudia v slobodných voľbách rozhodnú, kto ich bude zastupovať. Mali by sme to rešpektovať, lebo mám pocit, že nie vždy je to tak. Slušnosť a morálka v politike má svoje miesto. Aj keď sme tu takmer každý z iného politického spektra, nikdy som nemal problém s kýmkoľvek si podať ruku. Slovensko je príliš malé na to, aby sme sa stále hádali. Mňa osobne veľmi mrzí, že sa po novembri šlo cestou totálnej liberalizácie ekonomiky, že sa presadila myšlienka, podľa ktorej mal trh vyriešiť všetko. Považujem za chybu, že sa štát po novembri 1989 vzdal akýchkoľvek kontrolných funkcií v ekonomike, že sa spoliehal iba na trh. Nebola to dobrá cesta. Náprava môže byť pre niekoho bolestivá, ale treba ju urobiť.

Keby ste mali moc, čo by ste zmenili na ľuďoch či spoločnosti, aby sme sa k ideálom z novembra 1989 opäť vrátili?


František Balák: Bol by som za to, aby sa zásadne zmenil volebný zákon, ktorý by viac poslancov nútil zaujímať sa o jeho vlastný volebný obvod a najmä o občanov, ktorí v ňom žijú. Dnes sú poslanci anonymní, niektorí z nich v parlamente ani poriadne nevystúpili. Plnia len príkazy straníckych centrál, sú odtrhnutí od reálneho života.

Katarína Adamicová: Už som o tom hovorila, na prvom mieste by mala byť slušnosť. Treba však vytvoriť podmienky na to, aby sa slušnosť vyplatila. Aby rodiny boli dostatočne zabezpečené, aby ľudia dostávali za odvedenú prácu primeranú odmenu. Veľmi by som si želala, aby deti v rodinách boli šťastné a spokojné, aby mohli mať také vzdelanie, na aké majú schopnosti. Je to možno ako v rozprávke, ale takýmto smerom by som išla.

Ivan Giač: Všetko je v ľuďoch. Od nich závisí, ako sa budú mať. Samozrejme, štát im musí vytvoriť podmienky, aby mohli byť vzdelaní, aby si ľahšie zohnali prácu, aby dôstojne žili. Dnes to však už nemôže byť o tom, že za nás niekto všetko vybaví. Osobná zodpovednosť za svoj vlastný život by mala byť na prvom mieste. Problémom je aj to, že rýchlo sa zabúda na volebné sľuby. Ľuďom sa veľa narozpráva, ale potom, keď má dôjsť k činom, tak sa zrazu nikto k ničomu nemá. Súhlasím s tým, že volebný systém pre parlamentné voľby nie je dobrý. Paradoxne, všetci ho síce kritizujú, ale nikto ho nechce zmeniť. Stranám vyhovuje, pretože posilňuje ich moc. Ony rozhodnú, kto bude na vrchných priečkach kandidátky, a nie je žiadna sila, ktorá by ich poradie zmenila. Preferenčné hlasy nemajú nijakú hodnotu. Ich váha je nastavená tak, že preskočiť niekoho na kandidátke, je takmer nemožné. Žiaľ, strany nie sú prostriedkom na to, aby napĺňali svoje programy, ale prostriedkom na to, ako zabezpečiť svoj prospech. Toto by sa malo zmeniť, inak sa ťažko pohneme dopredu.

Peter Belica: Napriek mnohým negatívam, ktoré ponovembrový vývoj priniesol, by som ho za to, čo bolo pred ním, nikdy nevymenil. Veď sa len zamyslime nad tým, ako vyzeral Martin pred dvadsiatimi rokmi a ako vyzerá teraz. Zmeny sú neodškriepiteľné.

Jozef Országh: Bol by som nesmierne šťastný, keby sa ľudskosť vrátila do každodenného života. Ak bude na prvom mieste, tak o náš ďalší vývoj nemám obavy. Verím, že to nie je len fikcia.

Spracované zo záznamu TV TURIEC. Poznámka: Vyjadrenia sú krátené.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 956
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 053
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 879
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 787
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 428
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 471
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 365
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 529
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 158
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 879
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podnikatelia z Martina sa postarali odberným tímom o teplý obed.

Testovanie: V obciach ide testovanie hladko

Starostovia si pochvaľujú plynulý priebeh testovania aj disciplínu občanov.

V Kláštore pod Znievom zatiaľ nie sú dlhé rady.

Primátor testuje Martinčanov: Bolo treba ísť trochu aj príkladom

Martinský primátor Ján Danko testuje ľudí na jednom z 50 odberných miest v Martine.

Primátor Jan Danko v akcii.
V Dolnom Kalníku vyhradili prvé tri hodiny pre seniorov, mamičky a ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Žiarskom okrese dopĺňajú testy, žiadali o ne z viac ako dvadsiatky miest (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlási mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Trenčíne situácia prekvapivo dobrá, zhodnotil viceprimátor Žák

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?