Článok pokračuje pod video reklamou
nažérmi.
MARTIN. Tieto problémy potvrdili štyri odborné školy v Turci - SOU obchodu a služieb, Spojená škola (strojárska) v Martine, Spojená škola (drevárska) v Turanoch či Stredná odborná škola rybárska v Mošovciach. Riaditelia sa zhodujú, že o robotnícke odbory záujem nie je, hoci na trhu je po nich vysoký dopyt.
„Dnes chcú byť mladí manažéri, remeselná práca im nevonia," myslí si riaditeľ SOU obchodu a služieb v Martine Ladislav Bíro, ktorý už niekoľko rokov v škole registruje nezáujem o profesiu klampiarov, inštalatérov či krajčírky. „Stále je o tieto profesie na trhu záujem a sú aj dobre platené," vyzdvihuje riaditeľ. Škola sa však nádeja a remeselné odbory stále na základným školám ponúka. „Mestské deti vôbec k fyzickej práci neinklinujú, študentov pre remeselnú prácu nachádzame skôr na dedinách, kde sa tradícia fyzickej práce ešte drží," vysvetlil.
S ťažkosťami škola otvára i odbory pre predavačov. „Teraz v obchodoch zamestnajú hocikoho za nižší plat ako vyučeného predavača. Takýmto predavačkám „z ulice" však chýba prístup k zákazníkovi, ku ktorému našich študentov vedieme. A v niektorých reťazcoch sú to skôr strážcovia tovaru. Keď sa potrebujete niečo spýtať, predavača nenájdete," posťažoval si.
V SOU obchodu a služieb v Martine pociťujú i úbytok čašníkov, kuchárov a knihárov, najnovšie sa boja o murárov. A to nielen pre nedostatok záujmu, ale aj pre vzdelanie odborných majstrov. „Odborní majstri musia mať po novom vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Maturita a výučný list ako doteraz nestačí. Lenže za tie peniaze, ktoré im ponúkam, študovať vysokú školu odmietajú. Ani sa im nečudujem. Na stavbe si zarobia oveľa viac a bez problémov," krúti hlavou Ladislav Bíro.
Naopak najväčší nápor škola pociťuje na odboroch kozmetička, kaderníčka a hotelová akadémia, ktorá nahradila dievčenskú odbornú školu a obchod a podnikanie. Ekonómov v martinských školách vyrastalo dosť, trh bol nimi presýtený.
Aby naplnili kapacitu v drevárskej škole v Turanoch, museli sa trošku odkloniť od drevárskeho zamerania. Otvorili maturitný odbor pracovník marketingu pre cestovný ruch. „O tento odbor je mimoriadne dobrý záujem," pochvaľuje si riaditeľ Miroslav Kľučiarovský. Ťaží ho však, že klasické odbory tesár a čalúnnik, ktoré v minulosti školu ťahali, už niekoľko rokov neotvorili. „Teraz sa tak stavia, až sa čudujeme, kto robí na tých strechách krovy, keď o tesárčinu nie je záujem. Samozrejme, dnes to robí ktokoľvek," krúti hlavou riaditeľ turianskej spojenej školy, ktorá oproti dvadsiatim rokom v počte žiakov klesla. „Pred prevratom sme boli v kraji tri školy so zameraním na spracovanie dreva. Vtedy sme mali okolo 350 žiakov, teraz ich máme 230. A to len preto, že odrazu je v kraji takýchto škôl pätnásť," hnevá sa.
Nižší počet študentov vníma aj z iného uhla pohľadu. Podľa neho by odborné školy dokázali zaplniť triedy i dnes, no mladí, aby sa vyhli fyzickej práci, si radšej vyberajú výberové školy. „Kedysi by sa trojkár na gymnázium ani neodvážil prihlásiť, teraz sa tam dostane každý štvrtý," pokrčil plecami Miroslav Kľučiarovský.
Na bývalom strojárskom učilišti prežívajú renesanciu. Počas hluchého obdobia deväťdesiatych rokov, kedy strojárenská výroba v regióne absentovala, zachraňovali návštevnosť školy odbormi ako kuchár, čašník či inštalatér, ktorých ale prenechali SOU obchodu a služieb. Automobilky sa im o návrat starých odborov postarali.
„Som optimista, na úrade práce máme len šiestich absolventov," tvrdí riaditeľ Spojenej školy v Martine Jozef Zanovit. Priznáva však, že záujem o niektoré profesie výrazne klesol. Obrábača kovov, autoklampiarov, strojového mechanika každý rok neotvárajú, maliara interiérov už v škole dlho nevideli, rovnako ako ani umeleckých kováčov. „Deviatakov je menej, škôl viac. Vládne tu nepomer," myslí si Jozef Zanovit o poklese študentov niektorých odborov.
Ťažkú situáciu prežíva aj mošovská „rybárska" škola. Z odborov otvorili len dva maturitné - rybárstvo a podnikanie pre rozvoj vidieka. „V počte študentov sme oproti minulým rokom klesli o štyridsať percent a pritom sme široko-ďaleko ojedinelá škola. Chodia k nám študenti z celého Slovenska. Mladým sa však tak ďaleko za štúdiom cestovať nechce," poukázal na jeden z dôvodov „krízy" riaditeľ Pavol Žirko. Podľa neho je stále záujem zo strany firiem o absolventov agromechanizátora - opravára a ošetrovateľa koní a jazdectvo. Pre študentov však zaujímavé nie sú.
