Ako si ujko s odpadom poradil

cimi sa stromami narobiť slušný neporiadok, tu tomu tak nie je.

MARTIN. Chodník je čistý, mesto sa postaralo. V duchu udeľujem pochvalu. Zrazu ma upúta ujo, ktorý takmer priamo oproti zastávke vychádza z bránky tlačiac pred sebou vozík. Na vozíku má naložené dva papierové kartóny. Nudím sa, pohybujúci sa objekt pred mojimi očami získa moju pozornosť. Ujo urobí len pár krokov ku prvému stromu, ktorý stojí na okraji chodníka a berie do rúk prvý kartón. Moja zvedavosť rastie, v duchu špekulujem, čo ide robiť. Nenechal ma dlho utápať sa v zvedavosti. Kartón vysypal priamo na chodník, na ktorom narástla kôpka zhnitých listov. Prichádza autobus, ja naďalej čumím na uja, ktorý už spokojne nakladal na vozík prázdne krabice. Autobus sa pohýňa a ja ešte vidím ako znovu zavrel za sebou bránku jeho - už iste čistého dvora. Navyše práve sa zbavil nevábneho odpadu, ktorým by zbytočne zaplnil svoj kontajner. Veď prečo nevyužiť možnosť, ktorá sa ponúka priamo pred domom na chodníku? Neprekáža mu, že ide o chodník, o verejné priestranstvo, možno sa znovu mesto o poriadok postará. Alebo kopu listov rozfúka nezbedný vietor a vlastne nič sa nestalo. Len ja som si znovu potvrdila, že príslovie "z cudzieho krv netečie" bolo, je a asi aj bude stále aktuálne.