Veľmi na výber som nemal, pretože akokoľvek mali kandidáti pridelené aj dvojmiestne čísla, vždy sa mi pred oči tlačili nuly. Nakoniec som akých-takých našiel, aj keď nie úplný počet. Uvažoval som, čo viacerých kandidátov vôbec viedlo na cestu regionálnej politiky. Nikde ich nebolo vidieť, nič pre ľudí neurobili, nuž neviem, koho chceli zastupovať. Pripomínali mi papagájov pri nahováraní samičky. S víziou predaja vajca po oplodnení.
Bohužiaľ som zaradený v tej skupine ľudí, ktorá definitívne zastáva názor, že politika na Slovensku je žumpa a to, čo v nej pláva, viete. Všetky ťahy, všetky podvody, nákupy spoluobčanov, ktorí ani nevedia, že sú voľby a načo sú im vôbec dobré, to sa ešte všetko dozvieme. Nemyslím si, že by ale hrozilo anulovanie volieb. Tu hrozí niečo oveľa, oveľa horšie. Strata občianskych práv. Ľudia majú deravú pamäť a cez tú dieru sa im tieto práva spolu s otráveným zrnom, servírovaným našimi politikmi, sypú kdesi do blata. Otrávené zrno si v blate nájde rýchlo svoju životaschopnú pôdu a veselo si klíči. Do vzduchu stúpajú výpary z neho a ľuďom je to už jedno. Presne podľa scenára, ktorý píšu politici už celé roky. Čím menej voličov, tým účinnejšia manipulácia. Od volieb k voľbám.
O rok sú na programe voľby veľké a „žumpolitici" už robia kalkulácie, ako si udržať korýtka. Za komunizmu bol „prúser" neísť voliť. Teraz je to dobrá služba presne takým istým, akí tu boli štyri desaťročia.
Bodaj by som sa mýlil.
Autor: Jano Cíger