Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Jozefov život sa zmenil za pár mesiacov. Ešte pred rokom vraj pracoval a mal byt. Potom stratil postupne jedno i druhé. Nemal na zaplatenie bytu peniaze, a tak oň prišiel. Prichýlil ho kamarát, no ako sa mu vrátil syn, Jozef musel byt opustiť. Stal sa z neho bezdomovec, ktorý chodí prespávať na chodbu ku kamarátovi a skoro ráno sa o barlách dotacká na blízku lavičku pri obchode. Tu už vysedáva tri mesiace až do večera.
Lavičku treba odpíliť a vyhodiť
Martinčania, ktorí bývajú v blízkosti obchodu alebo v ňom nakupujú, týmto stálym používateľom lavičky nie sú nadšení. Staršieho muža si všimli i poslanci zo Severu a jeho prežívanie na lavičke sa stalo jednou z tém novembrového rokovania mestského zastupiteľstva. Povedalo sa na ňom, že bezdomovec má rodinu, ale pomoc odmieta, nechodí ani do stanu, ktorý pre ľudí bez strechy nad hlavou postavilo mesto pri amfiteátri. Zanedbaný muž zapácha, lavička je zašpinená do takej miery, že si na ňu už nikto nebude chcieť sadnúť, najskôr skončí v odpade.
Sedieť na lavičke zakázané nie je
Na Jozefa sa sťažujú ľudia i priamo v obchode. „Pýtajú sa, prečo ho nevyženieme. Ale nemáme na to dôvod. Sedieť na lavičke nie je zakázané a on nikomu neubližuje. Nie sú s ním problémy. Celý deň tam sedí, číta noviny alebo knihy," bránila ho vedúca potravín Viera Pavlíková, podľa ktorej sa má Jozef pri obchode celkom dobre. „Ľudia mu tu kupujú niečo na jedenie," vysvetlila.
Nechce odísť od kamarátov
Jozef nemôže povedať, že by nemal čo vložiť do úst. „Ľudia sú dobrí, nosia mi jesť. Aj teplú polievku," potešil sa a ukázal na vrecko s rožkami - v ten deň jeho olovrant či večera. Horšie je to však s premiestňovaním. „Bolia ma nohy, operovali mi kĺby. Prejdem o barlách len pár metrov - na záchod do Kocky alebo večer prespať ku kamarátovi," posťažoval si na nohy, ktoré má prikryté špinavou hrubou vetrovkou.
Mnohí mu už navrhovali presťahovať sa bližšie k stanu pre bezdomovcov pri Amfiku, ale odmietol. „Cez deň, keď ma vyženú von, čo budem robiť? Tu mi je dobre, donesú mi jesť a chodia ma tu pozrieť aj kamaráti. Nechcem s nimi pretrhnúť kontakty," krútil záporne hlavou Jozef.
Rodina o Jozefovi vie
Jozef sa stal bezdomovcom, hoci vlastnú rodinu má a o jeho situácii vedia. „Moji synovia žijú mimo Martina a bývalá manželka zas s novým priateľom. Majú už vlastné životy," mávol rukou. No skôr ich obhajuje. Čaká, že mu pomôže mesto. „Už ma kontrolovali mestskí i štátni policajti a nedávno boli za mnou zo sociálky. Vraj sa mi pokúsia pomôcť. Bol by som rád, keby ma niekde umiestnili. Musím si liečiť nohy," nádeja sa starší muž.
Bojí sa, že mu lavičku obsadia
Hovorca martinskej radnice Jozef Petráš uviedol, že mestský úrad má v úmysle Jozefovi Jánošovi pomôcť. Dostal už potravinový balíček, ponúkli mu možnosť prenocovať v stane pri Amfiteátri alebo v Katolíckej farskej charite. Musí však vykonať základnú osobnú hygienu, vybaviť si občiansky preukaz a kartičku poistenca, ktoré mu ukradli. Len tak môže požiadať o dávku v hmotnej núdzi, jednorazovú dávku sociálnej pomoci a podať žiadosť o ubytovanie v Útulku Na Kameni. Jozef Jánoš vraj veľmi nespolupracuje. „Oslovili sme manželku, ktorá prisľúbila potrebné doklady vybaviť. Odmietol však nastúpiť do auta, ktorým ho chcela odviezť na mestský úrad," vysvetlil Jozef Petráš. „Povedal, že tam je zvyknutý, lavičku nechce opustiť, aby mu niekto neobsadil miesto. Chce len dobrú opatrovateľku a niekde si poležať," sprostredkoval jeho slová Jozef Petráš.
Po dlhšej komunikácii Jozef Jánoš súhlasil s odvozom do Katolíckej farskej charity, kde sa môže osprchovať a sociálne pracovníčky ho tiež poučili o možnosti prenocovania v charite i v stane pri Amfiteátri. „Mestský úrad bude celú situáciu i naďalej monitorovať," dodal Jozef Petráš.
