Zlaté martinské Petrovického časy nezostanú zabudnuté

Petrovického časy sa v martinskom divadle považujú za zlaté. Ivan Petrovický v septembri tohto roku zomrel. Mal 76 rokov. Hovoríme o ňom s hercom a režisérom SKD v Martine Viliamom Hriadelom.

Traja riaditelia na jednom zasadnutí. Zľava P. Ková, I. Petrovický a V. Hriadel.Traja riaditelia na jednom zasadnutí. Zľava P. Ková, I. Petrovický a V. Hriadel. (Zdroj: ARCHÍV SKD)

Petrovického časy sa v martinskom divadle považujú za zlaté. Jeho éra bola plná vynikajúcich inscenácií, hereckých osobností, cien pre divadlo, ale aj ambície rekonštruovať Národný dom. Miloval kumšt, vyznával príbeh, poetiku textu, ktorých zvýrazňovanie boli typické pre jeho režisérsku prácu. Spomínate si ešte na Amadea? Lýsistratu? Eniki-beniki? Ivan Petrovický v septembri tohto roku zomrel. Mal 76 rokov. Hovoríme o ňom s hercom a režisérom SKD v Martine Viliamom Hriadelom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smrť je definitívna. Predstavuje hranicu, za ktorou sa už môžeme len pýtať, aký život zavŕšila. Ak si položíte túto otázku: Aký bol podľa vás život Ivana Petrovického? Ako si na neho spomínate?

SkryťVypnúť reklamu

- Každý divadelník, ktorý prichádza do divadla v Martine na hosťovanie alebo získa trvalé angažmán, si uvedomuje dlhoročnú tradíciu tejto inštitúcie. Keď som po absolvovaní štúdia réžie v roku 1978 v Martine nastúpil, Ivan Petrovický bol jeho členom už devätnásť rokov. Patril k známym slovenským režisérom, mal som pred ním náležitý rešpekt. Koncom toho istého roka sa stal riaditeľom vtedajšieho Divadla SNP. Bol som prekvapený, ale zároveň aj poctený, keď mi po nejakom čase ponúkol funkciou svojho asistenta pre umeleckú oblasť a neskoršie v roku 1984 ma vymenoval za umeleckého šéfa súboru. Je pochopiteľné, že sme veľmi úzko spolupracovali a strávili spolu veľa času či už priamo v divadle, na služobných cestách a postupne i v súkromí. Bol dobrý učiteľ, pracovať sním - to bola zároveň šanca preberať skúsenosti od staršieho kolegu - režiséra, ale najmä vedúceho pracovníka, použijem výraz z divadelného sveta - principála, čo som využil neskôr, keď som vroku 1987 po Ivanovi Petrovickom prevzal post riaditeľa martinského divadla.

SkryťVypnúť reklamu

Zaskočil vás jeho odchod spomedzi živých? Ako ste prijali správu o tom vy, ako ju vnímal kolektív Slovenského komorného divadla, v ktorom pôsobil 28 rokov?

- Hovorí sa, že lekárska veda je už na takej úrovni, že ťažko nájdete zdravého človeka. Ivan Petrovický a rovnako aj manželka Elena dôverovali martinským lekárom a dávali im neraz, v prípade potreby, prednosť pred bratislavskými. Pretože pri jednorázových návštevách, hospitalizácii alebo konzultáciách v Martinskej fakultnej nemocnici sa vždy zastavili v divadle, boli sme v kontakte a slovo, dve ozdraví padlo. Ale aj keď som o nejakých Ivanových ťažkostiach vedel, považoval som ich za adekvátne veku. Pravdupovediac, jeho odchod z pozemského javiska ma zaskočil, rovnako ako mojich kolegov.

SkryťVypnúť reklamu

V kontexte martinského divadla sa často hovorí o legendách, legendárnych predstaveniach, teda o ľuďoch či divadelných počinoch, ktoré písali históriu slovenského profesionálneho divadla. Fenomén legendy zaiste možno spájať aj s Petrovickým. V čom konkrétne v jeho pôsobení v Martine sa táto legenda naplnila?

- Domnievam sa, že predovšetkým vtom, ako divadlo smeroval a ako sa toto smerovanie odrážalo v slovenskej profesionálnom divadle, či rovno v celom dramatickom umení, lebo nezanedbateľná je aj jeho televízna tvorba. Koniec sedemdesiatych a osemdesiate roky minulého storočia patria k jedným z vrcholných období martinského divadla. Pod Petrovického vedením si Divadlo SNP vytvorilo také renomé aj v zahraničnom kontexte, že keď sme na začiatku deväťdesiatych rokov po otvorení hraníc mohli absolvovať početné zájazdy na popredné európske festivaly, hoci Ivan v divadle už nepôsobil, značka D SNP fungovala.

Ivan Petrovický vytvoril na martinskom javisku viac ako 65 predstavení, mnohé zaujali v celoslovenskej i zahraničnom kontexte. Pripomeňte, ktoré to boli predovšetkým?

- Ťažko vyberať. Ja osobne som bol svedkom až poslednej tretiny Petrovického umeleckej tvorby. V martinskom divadle sa úspešne uviedol Karvašovou Polnočnou omšou v roku 1959, v celoslovenskom kontexte vynikla napríklad inscenácia hry T. Williamsa Sklenený zverinec (1961), pamätná je aj dráma P. O. Hviezdoslava Herodes a Herodias (1968), mimoriadne zaujal inscenovaním hry J. Barča-Ivana Matka (1971), Rostandovým Cyranom z Bergeracu (1972), v dlhodobom kontexte tiež vynikajú Gorkého Meštiaci (1977). Iste sa mnohí čitatelia rozpomenú na spoločensky aktuálnu inscenáciu hry B. Brechta Život Galileiho (1979), koncepčne originálneho Moliérovho Dona Juana (1980), dodnes divákmi spomínanú Lýsistratu (1981), pôsobivé naštudovanie Shafferovho textu Amadeus (1982), alebo občiansky odvážnu inscenáciu Wassermanovej dramatizácie románu Prelet nad kukučím hniezdom, uvedenú pod názvom Eniki - beniki (1985). Veľmi dlhý zoznam y tvorili pôvodné slovenské hry súčasných autorov, ktorých inscenovaniu sa systematicky venoval. To, čo sme vymenovali, je iba tucet titulov, ktoré mi najviac rezonujú v pamäti a takto by sme mohli podobne zrekapitulovať aj Petrovického televíznu tvorbu.

Rok 2009 je v istom zmysle pre Martin a Ivana Petrovického symbolický - do metropoly Turca a divadla prišiel pred polstoročím - v roku 1959. Divadlo viedol posledných deväť rokov svojej martinskej kariéry. Aký to bol manažér? On vlastne začal s projektom obnovy a prístavby divadla...

- Ako riaditeľ dokázal rázne definovať úlohu, vytvoriť dobrý tím a vyburcovať ľudí k maximálnym výkonom. S veľkým zápalom začal živiť myšlienku obnovy a prístavby divadelného areálu. Od zámeru, cez úvodné až po vykonávacie projekty, schvaľovacie rokovania na ministerstve kultúry celý proces vehementne riadil, kontroloval a presadzoval. Keď som od neho v auguste 1987 prevzal riaditeľskú funkciu, začali výkopové práce. Aj potom, po odchode do Bratislavy, sa zaujímal o umeleckú produkciu, postup stavebných prác a celkové dianie v martinskom divadle. Myslím, že vo svojom vnútri sa stále považoval aj za člena nášho divadla.

Posledných viac ako dve desiatky rokov pôsobil v Bratislave. Vracal sa do Martina či do Turca? Ako? Zaujímal sa o smerovanie nášho divadla?

- Pre Ivana, ale vlastne aj pre manželku Elenu bolo príznačné, že z Martina a vôbec z Turca akoby srdcom ani neodišli. Veď aj počas nedávnych skúšok inscenácie Nežná sa z ničoho nič v hľadisku objavila Elena Petrovická. Okrem spomenutej dôvery k martinským lekárom, neraz vMartine trávili aj Silvestra, vítali Nový rok, chodili v lete na dovolenku. Po vydaji dcéry do Švajčiarska sa stávali počas leta prechodnými obyvateľmi Blatnice, v ktorej sa starali o chalupu. Tú ich dcéra Saša kúpila a zrenovovala.

Čo zo života či prístupu Petrovického k práci môže inšpirovať dnešný súbor a čo z jeho odkazu pokladáte za mimoriadne cenné pre Martin?

- Dnešná uponáhľaná doba ľudí dosť rozptyľuje a stojí nás veľa síl, ak sa chceme sústrediť na podstavu toho, čo riešime. Myslím si, že Ivan Petrovický aj ako režisér, aj ako riaditeľ sa vyznačoval najmä schopnosťou vnútorne sa nadchnúť pre nové úlohy a ich riešenie. Následne dokázal mobilizovať a získať ľudí okolo seba pre dobrú vec. Najradšej mal istotu takmer zdvojeného zabezpečenia všetkého, čo robil. Vyžadoval maximálnu sústredenosť a pozornosť. Sumarizáciu jeho umeleckej činnosti prenechám teatrológom. Ale bezosporu vytvoril hodnoty, ktoré tvoria trvalé a pevné pozitíva v priereze umeleckého smerovania martinského divadla za posledné polstoročie. Napriek tomu, že bol rodák z konkurenčnej Žiliny, myslel, konal ako rodený Martinčan. A to aj vtedy, keď už bol v Bratislave. Určite patrí do fiktívnej galérie osobností Martina.

petrovicky1x.jpg

Amadeus - jeden z vrcholov Petrovického režisérksej práce. Na snímke Ľ. Paulovič a P. Valentová.

petrovickyx.jpg

Ivan Petrovický - režisér a exriaditeľ troch slovenských divadiel.

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 127
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 436
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 369
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 278
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 433
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 127
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 436
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 369
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 278
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 433
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?