VÝROČIE: Janko Jesenský sa narodil pred 135 rokmi

Janko Jesenský sa narodil 30. decembra 1874 v Martine v rodine národne uvedomelého zemana, ktorý pre politiku prišiel o majetok, čo do istej miery ovplyvnilo názory budúceho spisovateľa. Po štúdiách práva pôsobil najskôr ako advokátsky koncipient, neskôr ako advokát v Bánovciach nad Bebravou. Počas prvej svetovej vojny bol vojakom rakúsko-uhorskej armády, padol do ruského zajatia a stal sa príslušníkom čs. légií. Od roku 1919 bol gemersko-malohontským a potom od roku 1923 nitrianskym županom a od roku 1931 krajinským viceprezidentom v Bratislave. V rokoch 1932-1938 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa (1945).
Jesenský knižne debutoval pomerne neskoro zbierkou Verše (1905). Zážitky z prvej svetovej vojny a zo zajateckých táborov spracoval v zbierke Zo zajatia (1918). V medzivojnovom období vydal zbierky Verše II., známe aj ako Verše Janka Jesenského II. (1923) a Po búrkach (1932). Po druhej svetovej vojne mu vyšli zbierky protivojnovej poézie Proti noci (1945), Čierne dni (1945), Na zlobu dňa 1. a 2. (obidve 1945) a posmrtne vyšla zbierka Jesenný kvet(1948).
V próze bola preňho príznačná humorná nadľahčenosť. Čerpal z vlastných poznatkov z malomestského prostredia. K najúspešnejším jeho poviedkam patria Malomestské rozprávky (1913). V autobiografickej knihe Cestou k slobode (1933) sa vrátil k zážitkom z prvej svetovej vojny. Na konci Jesenského umeleckej cesty stojí román Demokrati I. (1934) a jeho pokračovanie Demokrati II. (1938).
Je kritikou súvekej spoločnosti, jej politického, mravného i ekonomického systému a patrí k najlepším satirickým románom slovenskej spoločnosti.
Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa predovšetkým na preklad ruskej poézie. Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike. Cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine. Zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave, kde sa nachádza aj Múzeum Janka Jesenského.


Zdroje: http://www.osobnosti.sk, Historický kalendár
(Slovensko), Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia.