Článok pokračuje pod video reklamou
Nič proti, veď každá kampaň, ktorá prezentuje samosprávu v pozitívnom duchu, predsa nemôže uškodiť. Imidž, ak ho netvorí iba pozlátený obal, ale hlavne konkrétny obsah, je dôležitý. Pomáha tvoriť obraz o meste, pomáha zvyšovať jeho dôveryhodnosť. Napríklad aj v očiach investorov či iných partnerov, ktorí chcú so samosprávou spolupracovať.
Otázkou však je, čo asi prvé ľuďom napadlo, keď si z auta alebo autobusu všimli bilbord propagujúci projekt Transparentné mesto, ktorého podstatnú časť tvoril portrét primátora Andreja Hrnčiara. Napadla im pri pohľade na prvého muža Martina nejaká spojitosť s antikorupčnými opatreniami? Možno niekomu áno, veď v Turci sa o nej veľa hovorí. Ale veľa ľudí zrejme za reklamou skôr asi videlo pomaly sa blížiace parlamentné alebo komunálne voľby.
Ak kampaň bola zameraná na to, aby sa Martin predstavil širokej verejnosti ako transparentné mesto, tak osoba primátora, aj keď on je nositeľom myšlienky transparentnosti samoprávy, mala byť viac v úzadí. Zabránilo by sa tak podozreniu, že v kampani išlo predovšetkým o Hrnčiara a až potom o niečo iné. Na druhej strane, ak si primátor platil náklady na výrobu bilbordov z vlastného vrecka, je jeho osobnou vecou, akú majú konečnú grafickú podobu. V tomto prípade vyčítať politikovi marketingové správanie je rovnako smiešne, ako keby sme vyčítali futbalistovi, že dal gól. Samozrejme, ak nebol strelený do vlastnej siete.
