Článok pokračuje pod video reklamou
egorovi pri extraligovom áčku a nedávno prijal ponuku viesť ako hlavný tréner martinskú juniorku.
V sezóne 2006/07 ste spoločne so spoluhráčmi z Dukly Trenčín získali titul majstra Slovenska. Ako si s odstupom času spomínate na tento úspech?
- Hral som v jednom útoku s Milošom Melicheríkom a vtedy ešte juniorom Mariánom Hossom. Mužstvo viedol charizmatický tréner Jaroslav Walter. Bol to skvelý hokejový odborník a zároveň aj výborný človek. Mal férový prístup k hráčom, nikdy sa nikomu nebál povedať pravdu priamo do očí a ja si ho za to dodnes veľmi vážim.
Prečo ste sa po skončení aktívnej kariéry rozhodli pre trénerské povolanie?
- Ešte ako hráč som chodil vypomáhať trénerom a táto práca ma hneď oslovila. Moju trénersku dráhu odštartovalo pôsobenie pri dubnickej mládeži. Keď som mal prejsť k áčku, vedenie predalo licenciu do Martina, preto potom moje kroky smerovali do Dukly Trenčín. Tam som pôsobil pri juniorke a spolu s Júliusom Penzéšom sa nám s ňou podarilo získať aj majstrovský titul. Keď Jula vymenovali za trénera áčka, tak si ma vytiahol k sebe.
Potom ste už nabrali smer na Martin. Prezraďte, ako sa to celé upieklo?
- V Martine odvolali Ladislava Spišiaka a na jeho miesto prišiel Dušan Gregor, pričom tesne predtým som aj ja skončil v Dukle. S Dušanom sa poznáme už dlhé roky, ešte z nášho spoločného hráčskeho pôsobenia v Dubnici. Dohoda bola rýchla a naša spolupráca trvá už viac ako rok.
Sú medzi vašimi súčasnými zverencami chalani, s ktorými ste sa stretávali na ľade ako hráč?
- Korčule som zavesil na klinec pred ôsmimi rokmi, čo nie je až tak dávno. Pamätám sa na Mareka Urama, Petra Klepáča, Karola Križana. Počas mojej skúšky v Žiline sme s Mišom Beranom dokonca hrali spolu v jednom útoku. Pod Dubňom som sa však nedohodol na podmienkach.
Myslenie aktívneho hokejistu teda máte ešte v krvi. Môže byť tento fakt výhodou pri komunikácii trénera s hráčmi?
- Určite je dobre, ak sa vie tréner vžiť do kože hráča. Priznám sa, že mne to pomáha. Navyše som typ človeka, ktorý sa snaží posunúť veci a riešiť problémy prostredníctvom otvorenej komunikácie.
V súčasnosti je vaším šéfom Dušan Gregor. Ako by ste ho charakterizovali?
- Zakladá si na disciplíne. Je to v prvom rade profesionál, tak sa správa a takýto prístup vyžaduje aj od ostatných.
Nedávno ste prijali ponuku trénovať aj martinskú juniorku. Nie je namáhavé sedieť naraz na dvoch stoličkách?
- Keď ste ako asistent pri áčku a trénujete aj juniorku, máte ideálnu možnosť zladiť tréningový proces a aj herný systém mládežníckeho tímu so seniorským. Takýmto spôsobom sa dá uľahčiť prechod juniorov do prvého mužstva. Navyše, ako asistent nemáte pri mužstve úplne iné úlohy. Ja si teraz pri juniorke môžem oživiť povinnosti hlavného trénera, čo je aj pre mňa veľké plus.
Máte nejakú trénerskú filozofiu, ktorou sa snažíte pri svojej práci riadiť?
- Dôležité je dať hráčovi na ľade také úlohy, ktoré čo najviac sadnú jeho hokejovým danostiam. Každý hokejista je iný, preto treba vedieť z každého vytiahnuť to najlepšie, čo v ňom je.
Aké sú vaše najbližšie hokejové plány?
- Pri áčku aj juniorke mám zmluvu do konca sezóny. V mužskej extralige chceme pokračovať v dobre rozbehnutej sezóne a cieľom juniorky je čo najlepšie umiestnenie v play out. V lete sa potom uvidí čo ďalej.
