Život Turca a MY Turčianske noviny sú s vami už polstoročie - III.

ho obsah a grafiku. Seriálom chce redakcia postupne zverejniť kompletnú faktografiu spojenú s týmto titulom.

ROK 1965

• Noviny naďalej stoja 40 halierov, vychádzajú týždenne, nezmenili vydavateľov a ani sídlo na Mudroňovej ulici, ich vedúcim redaktorom je naďalej Oskar Lámi.
• Postupom času sa obsah i forma novinárskych materiálov zlepšuje, noviny majú množstvo pravidelných rubrík: Kultúra, resp. Okienko kultúry, Na veselej linke, Sputnik, Zo zápisníka, Zo súdnej siene. Používa sa kurzíva, články redaktori nadpisujú aj nadtitulom.
• V čísle z 23. januára sa hlavička zmenšuje z troch na dva stĺpce a v tomto formáte vydrží pár mesiacov. Občas „putuje" po ploche prvej strany.
• K dopisovateľom pribudli V. Lichner, A Petriková, Ľ. Ďurčová, M. Králik, J. Lúčan, Anton Macko, E. Veterná, M. Divok, S. Parenička, J. Malíška... Viacero zásadných materiálov podpisoval muž bez krstného mena - Agricola.
• Začína sa éra dvoch dlhoročných spolupracovníkov a neskôr aj tvorcov novín - Jána Šestáka a Jozef Patscha. Napísali napríklad o „drevárni smrti", ktorá sa nachádzala v Sučanoch, v škole pri katolíckom kostole. Tri roky po generálnej oprave do nej preteká, je v dezolátnom stave a kedykoľvek môže spadnúť. Priložili aj fotky. Začala sa rodiť postojová, kritická žurnalistika.
• Jej reprezentantom bol aj boj za predaj vody spotrebiteľom pri Fatre v Martine, ktorý chcel ktosi kompetentný zrušiť. Nepodarilo sa mu to, a to aj zásluhou novín.
• V tom roku sa začínajú v novinách pozvoľna uverejňovať smútočné poďakovania. Založila sa tradícia, ktorá trvá dodnes.
• V obsahu novín upútal nepodpísaný článok o dobrovoľnom pustovníkovi z Dubového. Dvanásť rokov žil v šope rodinného domu bez toho, aby okolie, s výnimkou vlastnej ženy, o ňom vedelo. Zúboženého človeka zachránili v poslednej chvíli, v čase, keď už nevládal chodiť a podvyživený, s vypestovanou nedôverou voči ľuďom čakal na smrť. Jána Plicu neskôr redaktor Oskar Lámi navštívil v nemocnici a popisoval jeho zotavovanie a zoznamovanie sa s blízkymi.
• Noviny vychádzali na štyroch stranách. Viacstranové vydanie mali v čase osláv 20. výročia oslobodenia. Vtedy vyšli s oslavnými článkami, básňami, kresbami.
• Jednou z nosných tém novín bola výstavba budovy Matice slovenskej na Hostihore.
• Piateho novembra vyšli noviny s prílohou o ovocinárstve v Turci.
• Koncom roka mali „zelené", osemdesiathalierové vydanie, dokonca s jednou novinovou stranou inzercie. Zadali ju: Tatra nábytok, Predajňa textilu, Drvospracujúce družstvo Turany, Severslovenské celulózky a papierne, Turčianske strojárne, Reštaurácie Martin, Vydavateľstvo Obzor, Stredoslovenské pivovary a sódovkárne v Martine.
• Od čísla 50 vedie noviny redakčná rada.
• V poslednom čísle redakcia asi zabudla uverejniť tiráž, no z ďalšej histórie novín je jasné, že bolo posledné, ktoré vytlačili Tlačiarne SNP v Martine. Noviny sa do nej vrátili až v čase ofsetovej tlače koncom osemdesiatych rokov.

ROK 1966

• Noviny sa hneď prvým číslom vrátili k trojstĺpcovej hlavičke. Adresu, vydavateľov, cenu 40 halierov noviny nezmenili.
• V tiráži sa objavilo meno nového hlavného redaktora - Egona Skaláka a redaktora - Jozefa Patscha. Noviny začali tlačiť Tlačiarne Pravda v Žiline. Po prvý raz sa dozvedáme, že noviny vychádzajú vo štvrtok.
• Tématicky sa noviny začali od poľnohospodárstva, straníckeho života výraznejšie preorientovávať aj na osvetu, premiéry v divadle, školstvo, komunálne služby, národné výbory, pribúdajú správy z priemyslu, súdov, výstavby miest a obcí.
• Redakcia začala používať domicily pred správami, no mnohé z nich zostávajú nepodpísané, alebo ošifrované len skratkami.
• Dopisovať začínajú Hana Laššová, Oľga Kurucová, Ján Bojmír, Ondrej Beňo, ale i Magda Vašková, dlhoročná organizátorka amatérskeho divadla v Turci, dobrá duša všetkých súborov, oddaná téme divadla až do konca svojho života.
• Nesmieme zabudnúť na fotografov. V tomto roku sa na stránkach novín objavujú také mená, ako J. Nižnanský, J. Barák či E. Lazišťan. Posledný z menovaných nestratil svoju priazeň k novinám až do konca svojich tvorivých síl a nezriedka sa v ďalších rokoch zastavil medzi redaktormi s pozvaním na pohárik vínka. Ešte v deväťdesiatych rokoch, keď oslavoval svoje okrúhle narodeniny, prišiel do redakcie s plnou taškou dobrých koláčov, ktoré napiekla jeho manželka. Chutili rovnako ako teraz chutí spomienka na tohto výnimočného muža.
• V niektorých číslach novín v tomto ročníku až pätinu obsahu tvorí inzercia.
• Jednotlivé čísla novín zaujmú ľudskými príbehmi. 13. októbra napríklad Egon Skalák píše o príbehu malej Janky z Nolčova, ktorej smrť spôsobili povery.
• K autorom nosných materiálov patril aj Jaroslav Rezník - bol autorom seriálu o martinských pamätníkoch slovenskej kultúry.
• Príloha v nemčine - asi jediná v histórii novín vyšla v čísle 32 z 11. augusta. Bola venovaná medzinárodnému kongresu archeológov.
• Za spomenutie stojí otvorený list poslancom NZ, SNR, KNV a ONV, ktorý podpísal vedúci tajomník OV KSS Róbert Adamko. Noviny ho uverejnili 24. novembra a jeho obsahom je nabádanie k práci v prospech prebudovania Turca na centrum turistiky, upozorňuje na vleklé odstraňovanie následkov povodne spred šiestich rokov a potrebu investovať. Pri jeho čítaní si uvedomujeme, že jeho obsah je aktuálny aj dnes.

Ak viete rozšíriť faktografický materiál o novinách, máte fotografie, zaujímavé predmety, poznáte ľudí či viete o udalostiach, ktoré formovali Život Turca, skontaktujte sa s nami buď na adrese redakcie: MY Turčianske noviny, Štefánikova 26, Martin alebo prostredníctvom e-mailu: sefredaktor.mt@petitpress.sk. Vaše príspevky budú súčasťou špeciálnej prílohy venovanej polstoročiu Života Turca, ktorú pripravujeme.