Článok pokračuje pod video reklamou
Všetko to vymyslel pred dvanástimi rokmi v čase svojej vrcholiacej éry Vladimír Mečiar. Opozícia vtedy ostro protestovala a celkom pochopiteľne zákon označila za nedemokratický. Paradoxne, keď sa však dostala k moci, tak ho síce upravila, ale len kozmeticky. Nielen Mečiarovi, ale aj ostatným lídrom politických strán jednoducho vyhovuje, že im volebný zákon dáva do rúk obrovskú moc. Diktovať, kto v parlamente bude a kto nie. Z kandidátov sa tak chtiac-nechtiac stavajú poslušné figúrky, ktoré až na malé výnimky so stopercentnou loajálnosťou plnia príkazy straníckych sekretariátov. Teplé miesta v NR SR tak poľahky získajú straníci, ktorí v normálnej demokratickej súťaži nemajú šancu uspieť v komunálnych, resp. krajských voľbách. V nich totiž občan (a nie všemocné politické strany) rozhodne, kto má alebo nemá jeho dôveru.
Volebné kandidátky sú už niekoľko hodín známe. Z Turca má istotu byť poslancom jeden kandidát (Janiš), ďalší dvaja môžu hovoriť o pomerne dobrej šanci (určite Výrostko, ktorý triumfoval vo voľbách do VÚC a za určitých priaznivých okolností možno aj Kvorka). Ostatní (nech mi to prepáčia) budú pravdepodobne len do počtu. Aj vďaka zákonu, ktorý už tak dávno asi v horúčkach „vypotil" Vladimír Mečiar.
