Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Dvadsaťštyriročný Marek Š., ktorý je na ulici štyri roky, si ani nepamätá, ako do potoka pri Amfiku spadol a ako dlho v ňom ležal. Našťastie šli okolo mestskí policajti, ktorí ho z vody vytiahli. Lekárka uviedla, že záchranka prišla v hodine dvanástej, pretože bol silne podchladený. Marek priznal, že bol veľmi sfetovaný, no toto sa mu vraj nikdy nestalo. S fetovaním začal ako trinásťročný a chce s ním skoncovať.
Rodina je rozdelená, on je sám
Mareka na niekoľko dní hospitalizovali v martinskej nemocnici. Hoci by s ním asi nikto nemenil, veselá nálada ho neopúšťa. Bez akéhokoľvek hnevu spomínal, že na ulicu sa dostal po tom, ako mama nezaplatila za elektrinu. „Vysťahovali nás. Ona šla k frajerovi, ktorého otec ma neznesie, ja k starým rodičom, neskôr do kempu v Priekope. Brat je vo väzení za bitku. Ostal som sám," opísal rodinnú situáciu. Marek nedokončil ani strednú strojársku školu, za prácou chodil do Talianska zbierať ovocie. „Vždy som si pokúpil na seba pekné veci. Aj bratovi som doniesol značkové oblečenie," pochválil sa. Naposledy sa však z Talianska vrátil s malým zárobkom. „Kamarátovi sa tam nepáčilo, bedákal, tak sme sa vrátili."
Sklamal starých rodičov
Istý čas býval v priekopskom kempe, ale i u starých rodičov. Chodí sa k nim niekedy najesť, no nasťahovať sa už nemôže. „Sklamal som ich. Starý otec mi dal posledné peniaze, aby som sa šiel liečiť. Naozaj som do liečebne aj cestoval, ale otočil sa a vrátil do Martina a peniaze minul. Odvtedy sa na mňa hnevajú," posmutnel.
Marek sám uznáva, že s fetovaním by mal skončiť. Prišiel k nemu v trinástich, no prestať nevie. „Naučili ma to kamaráti. Viete, ja som veľmi mäkká povaha. Keď mi poviete, aby som skočil do studne, skočím," pokrčil plecami.
Nevie povedať nie
Dvakrát bol Marek i na liečení, pretože jeho závislosť prerástla i do tvrdších drog. Ostal však pri fetovaní toluénu, ktorému nevie odolať. „Vydržal som abstinovať ani nie mesiac. Potom som stretol starých známych, ponúkli mi fľašu s handrou alebo vrecúškom a bolo. Neviem povedať nie." Odvtedy, ako žije na ulici, kamaráti sa najmä s fetujúcimi. Niekoľkých z nich mestská polícia nachádza v podchodoch v ťažkom stave. „Deti s nami nefetujú, ale už som videl aj deti, bolo mi ich ľúto. Môžu skončiť horšie ako ja. Ja najradšej fetujem sám, lebo vtedy bývam veľmi nervózny a agresívny," povedal. Najradšej pred ľuďmi uteká do lesa, kde môže omamnú látku nasávať v pokoji bez svedkov.
Zo stanu chodí fetovať
Marek tento rok býval sprvu v charitnom dome pre bezdomovcov v Jahodníkoch, potom začal chodiť do stanu v Amfiku. Jozef Petráš, hovorca martinskej radnice, ktorá stan prevádzkuje, uviedol, že Marek patrí medzi najvzornejších návštevníkov, nikdy s ním neboli problémy a nie je ani agresívny. Marek tvrdí, že je to i tým, lebo vždy dostane svoju dávku. „Vždy sa naťahám tak pätnásť minút predtým. Dovtedy vytriezvem. A keďže sa najem a umyjem si i zuby, nič zo mňa necítiť. Ale ráno musím znova fetovať, inak by som asi vraždil. Strašne ma ráno bolieva hlava. Preto mám fľašu dobre ukrytú blízko stanu," zasmial sa.
Na liečení si chce nájsť frajerku
Marek vraj dostáva zo sociálky okolo 60 eur, z ktorej keď vyplatí svoje dlžoby, mu veľa neostane. „Vraciam peniaze starkej i v obchode, v ktorom si na sekeru kupujem hygienické potreby. Teraz som zaplatil i sestričke z charity, lebo mi prala veci. Keď mi peniaze na raňajky v charite alebo na toluén chýbajú, predávam kovy v zberných surovinách," porozprával.
Chcel by sa zamestnať, no vie, že feťákov do práce nikto a nikde nevezme. Preto sa chce ísť liečiť. „Nechcem ja už veru skončiť v potoku. A kto vie, možno si na tom liečení i frajerku nájdem," pozerá s nadšením do budúcnosti Marek.
