Článok pokračuje pod video reklamou
prvýkrát.
MARTIN. Po vyhlásení bolo v roku 1989 deväť originálov rukopisov osobností 19. a 20. storočia vystavených na Bratislavskom hrade, minulý týždeň ich verejnosť videla po druhýkrát, doma v Martine mali dokonca premiéru. I keď len ich kópie.
Marína bez politickej ideológie
Podľa riaditeľky Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (ALU SNK) v Martine Magdalény Brinckovej sú to historicky významné rukopisy, ktoré navyše v čase socializmu pri výbere do skupiny národných kultúrnych pamiatok neboli zaťažované politickou ideológiou. Ide o rukopis básní Svätopluk od J. Hollého, Krvavé sonety a báseň K vám urodzeným, veľkomožným... od P. O. Hviezdoslava, Marína od A. Sládkoviča, Mor ho! Od S. Chalupku, šesť listov Ľ. Štúra adresovaných J. M. Hurbanovi, rukopis jednej z prvých slovenských opier J. L. Bellu Kováč Wieland, najstarší zápis slovenskej hymny od J. Matušku a dagerotypie, teda predchodcov fotografie, osobností z meruôsmych rokov.
V Martine máme pravú podobizeň Štúra
Tieto národné kultúrne pamiatky odhaľujú i malé - veľké tajomstvá, ktoré široká verejnosť nepozná. Hoci sa hovorí, že sa nezachovala verná podobizeň Ľ. Štúra, dagerotypia svedčí o niečom inom. Na fotografii skupinky štúrovcov, ktorí išli za cisárom, je i sám Ľ. Štúr. Je to jedna z dvoch zachovaných podobizní, podľa ktorých sa neskôr vyhotovovali portréty.
Nebyť Paulínyho, možno nemáme hymnu
Vzácny je i zápis slovenskej hymny, ktorú si prvýkrát spievali slovenskí študenti, keď v roku 1844 protestovali proti prepusteniu Ľ. Štúra z lýcea. Slová hymny, ktorých autorom je Janko Matuška, zapísal Viliam Paulíny do malého zápisníka pod pôvodným názvom Prešporský Slowáci, budauci Lewočané. „Je možné, že Janko Matuška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme V. Paulínymu ďakovať, že tak urobil. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny," povedala Magdaléna Brincková.
