MARTIN. Ministerstvo školstva ešte pred dvomi rokmi prišlo s ustanovením, že osemročné gymnáziá môžu prijímať len obmedzený počet študentov. Do roku 2011 sa musí dosiahnuť taký stav, aby mohli prijať najviac 5 percent žiakov populačného ročníka základnej školy. V neprospech osemročných škôl hovorí to, že uberajú najlepších žiakov bežným základným školám, kde potom chýbajú ťahúni. Kritikom prekáža aj nízky vek pri prihlasovaní na školu. Ich výhodou naopak je, že deti v učení postupujú rýchlejším tempom a patria do skupiny, v ktorej sú vyvážené vedomosti, schopnosti a talent.
Cesta k päťpercentnej hranici
Päťpercentný limit najviac prekračovali v Bratislavskom kraji, kde na osemročné gymnázia išlo až 25 - 30 percent detí z ročníka. V Žilinskom kraji nebola situácia ani zďaleka taká kritická. Tento typ školy v súčasnosti navštevuje zhruba 6 percent žiakov z ročníka.
„V minulom aj v tomto školskom roku sme brali do triedy len 25 detí. Keďže v minulosti tvorilo triedu aj 34 žiakov, znížením počtu sa automaticky dostávame k požadovaným 5 percentám," povedal Igor Libo, riaditeľ Osemročného gymnázia J. Lettricha v Martine, a pokračoval. „Doteraz sme vždy robili výber a nie nábor a očakávam, že aj v tomto roku to tak bude. Navyše nevidím dôvod, prečo by sme v budúcnosti nemali ponúkať formu štúdia pre nadaných žiakov, ktorí majú záujem učiť sa."
Osemročné gymnáziá budú pokračovať
Práve typické osemročné gymnáziá by mali v budúcnosti dostať prednosť pred viacročnými, ktoré sú súčasťou klasických gymnázií.
„Stále tvrdím, že keď máte dva typy škôl, vždy tú druhú beriete ako akýsi prílepok. Perspektívne, aj zo strany MŠ SR, aj zo strany zriaďovateľa, je vízia taká, že prednosť budú práve tie viacročné gymnáziá, ktoré existujú ako samostatné len osemročné, pred tými, ktoré sú pri 4- ročných" nemá najmenšie obavy o budúcnosť riaditeľ. Podľa jeho ďalších slov by sa na jar malo začať v areáli školy formovať nové ihrisko a zriaďovateľ gymnázia prisľúbil aj financie na rekonštrukciu atletickej dráhy.
Redukovanie počtu žiakov však so sebou prináša aj krátenie financií, pretože škola je platená práve od počtu študentov. „Normatív na jedného žiaka predstavuje približne 1 000 €, takže nastane určitý výpadok. Je to však problém všetkých typov škôl, preto už existuje aj ochota ministerstva zvýšiť výšku normatívu. Dobré je, že vždy otvárame dve triedy. Ak niekomu dovolili otvoriť o jednu menej, tam už začína byť problém oveľa vypuklejší," objasňuje situáciu Igor Libo.