Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke má vo svojej expozícii aj úzkokoľajnú lesnú železnicu, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Parnú lokomotívu, ktorá po nej premáva, však neobsluhujú Kysučania, ale dvaja rušňovodiči z Martina a Vrútok. Vrútočan Ján Medvecký si v tejto práci našiel záľubu.
Ján Medvecký už štrnásť rokov cez víkendy pracuje ako rušňovodič na železničke v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. K tejto práci sa dostal len náhodou. „Pracoval som v rušňovom depe vo Vrútkach a bolo potrebné opraviť kotol, tak sme šli a odvtedy som do Vychylovky začal chodiť pravidelne, pretože tam nemali nikoho," prezrádza Ján. Parnej lokomotíve pridelili i jedného rušňovodiča, ktorý sa však tejto problematike veľmi nerozumel a tak mu Ján Medvecký vypomáhal. Následne on a kolega, ktorý sa zaujímal o motory, dostali ponuku, aby začali v Múzeu kysuckej dediny pracovať. „Postupom času sme si urobili skúšky na tieto mašinky, aby sme tam mohli i jazdiť," hovorí rušňovodič.
Riadi i opravuje
Na riadenie parnej lokomotívy sú potrebné rovnaké dokumenty ako na obsluhu iných lokomotív. Ján Medvecký okrem toho zodpovedá i za údržbu historickej mašiny. „Oni mi ju tam v sobotu nachystajú, zakúria, aby som mal urobenú paru," vysvetľuje Medvecký. Ak má večer lokomotíva nejakú poruchu, Ján musí problém ihneď odstrániť, aby sa na nej na druhý deň mohli návštevníci znova previesť. „Akúkoľvek údržbu si robíme sami," dodáva.
Láska nad peniaze
Medvecký do Vychylovky chodí každý víkend a jeho kolega z Martina mu príde pomôcť, keď majú v múzeu väčšiu akciu. Ján má počas týždňa stálu prácu vo Vrútkach, ale kvôli záujmu o parné lokomotívy sa rozhodol prijať ponuku i vo Vychylovke.
„Aspoň sa tam trošku odreagujem od každodennej roboty," objasňuje svoje rozhodnutie. V riadení a údržbe mašiny nevidí pracovnú povinnosť, ale záľubu. Plat, ktorý za to dostáva by ho určite neuživil. „Múzeum už veľakrát hľadalo rušňovodiča, no akonáhle sa záujemcovia dozvedeli výšku zárobku, odmietli," dopĺňa. Päťdesiatdvaročný Ján by rád lokomotívu obsluhoval i naďalej. „Budem tam, dokým mi to žena dovolí. Zatiaľ mi to štrnásť rokov toleruje," žartuje.
Stále púta pozornosť
Návštevníci múzea majú o parnú lokomotívu záujem. „Momentálne je tu v sobotu a nedeľu veľmi veľa ľudí, takže musíme chodiť i s dvoma mašinami a pomáhať si motormi," hovorí Medvecký. Pri tejto práci zažil i mnoho úsmevných situácií. „Niektorí ľudia sa ma pýtali, kde má mašina motor a prečo nevrčí," uvádza príklad. Lokomotíva, ktorá teraz vo Vychylovke premáva, bola vyrobená v roku 1916 a rušňovodiči okrem iného musia dať pozor, aby sa rýchlo neopotrebovala a mohla poskytovať svoje služby i naďalej.
