ka Dzadíková.
Ako hodnotíte šiesty ročník festivalu z pohľadu programu pre deti?
- Musím povedať, že program pre deti nehodnotím veľmi pozitívne. Výberu programu pre deti som venovala veľa pozornosti. Obišla som predstavenia po celom Slovensku a snažila som sa vybrať to najlepšie. Bohužiaľ, bolo to najlepšie z toho najhoršieho. Niektoré inscenácie, ktoré sa na festivale ocitli, odrážajú nie dobrý stav divadelnej tvorby pre deti.
Takže celkový stav divadelnej tvorby pre deti na Slovensku nie je veľmi dobrý?
- Nehodnotila by som to takto jednoznačne. Platí to ale určite o sezóne, ktorá sa v divadlách skončila. Naozaj som si produkciu divadiel pozrela celú. Nepriniesla v tvorbe pre deti nič výnimočné a mnohokrát nič ani len štandardne dobré.
Divadlá už tvorba pre deti nezaujíma?
- Ako divák, ktorý sa na predstavenie pozerá v hľadisku, som nadobudla dojem, že režiséri tomu druhu divadla venujú málo energie, málo tvorivosti. Často inscenácie vznikajú s pocitom, že je to len pre deti, načo sa trápiť, a potom to tak vyzerá.
Prečo je dôležité klásť v divadlách dôraz i na predstavenia pre deti?
- V prvom rade si myslím, že je dôležité, aby boli kladené aspoň rovnaké nároky na tvorbu inscenácií pre dospelých a tvorbu inscenácií pre deti. Je dôležité robiť dobrú tvorbu pre deti, pretože aj návšteva divadla je pozitívny návyk. Pokiaľ dieťa nejde do divadla do svojich desiatich rokov, tak potom už na to nemá dôvod. Nevie, čo to je, aká tam je atmosféra, čo tam môže zažiť. Takýto divák si spravidla nenájde cestu do divadla ani v dospelosti. A nejde len o divadlo. Divadlo je aj súčasť širšieho vnímania umenia. Ľudia, ktorí v detstve navštevovali divadlo alebo galériu, majú ku kultúre iný vzťah ako tí, ktorým sa umenie nesprostredkovalo vôbec.
V programe pre deti boli počas festivalu okrem predstavení zahrnuté aj tvorivé dielne. Ako ich hodnotíte?
- Tento rok robilo tvorivé dielne Bábkové divadlo na Rázcestí a Bibiana. Obe inštitúcie s tým majú dosť skúseností. Myslím si, že to bol dobrý ťah, najmä keď sa dielne týkali predstavenia, ktoré deti videli a mohli svoj zážitok spracovať aj výtvarne. Podvedome sú vedené k tomu, aby uvažovali o tom, čo videli, aby to nevnímali len ako niečo, čo sa hýbe a bolo farebné, ale aj ako tému na rozmýšľanie.
Je ťažšie urobiť predstavenie pre deti ako predstavenie pre dospelých? V čom?
- K tomuto by sa mohli skôr vyjadriť praktici. Od nich ale viem, že je to ťažšie, pretože dieťa zlú inscenáciu odhalí okamžite. Bolo to vidno i na niekoľkých predstaveniach na tomto festivale, keď po piatich minútach nastal obrovský šum, pohyb v publiku a otázky detí, čo to je, či je to striga... Ak je inscenácia postavená dobre a zmysluplne, tak deti pozerajú a nemajú ani doplňujúce otázky, pretože si z nej odčítajú všetko, čo je potrebné.
Autor: M.Lahitová