Máte za sebou hektické dni. Zažili ste už vo svojom živote niečo podobné?
- To určite nie. Keď sa stala povodeň na východe a neskôr aj v niektorých regiónoch nášho kraja, tak sme súcitili s postihnutými obcami a svojím spôsobom sme boli v kútiku duše radi, že Turiec bol ušetrený. No príroda je nevyspytateľná - došlo aj na nás.
Ako hodnotíte fungovanie systému civilnej ochrany a varovania obyvateľstva v čase pred a počas záplav v Turci?
- Je pravda, že jej činnosť pätnásteho augusta bola do určitej miery chaotická, pretože nebola zasiahnutá jedna či dve obce, ale takmer dvadsaťpäť. Systém civilnej ochrany na úrade nemá mechanizmy, ani ľudí, ktorí by mohli priamo zasahovať. Majú ich hasiči, záchranári a správa povodia - v našom prípade Správa povodia Váhu so sídlom v Ružomberku, ktorá spravuje všetky vodné toky v Turci. Činnosť civilnej ochrany spočívala predovšetkým vo varovaní. Prevažná väčšina obcí, ktoré zasiahli povodne, varovací systém majú. Majú funkčné elektromotorické sirény, ktoré v minulom roku prešli revíziou. Všetky sú pravidelne, každý mesiac, skúšané. Bolo len na rozhodnutí obce, či a do akej miery ich použila, respektíve ako sa k nim mohla dostať, pretože povodeň prišla náhle a niektoré obce, napríklad Sklabiňa, sa k nim už nedostali.
Vyskytli sa v tomto systéme závažné nedostatky?
- Jednoznačne nie. Pre činnosť systému civilnej ochrany, vrátane prevencie a pripravenosti obcí a predsedov ich povodňových komisií, teda starostov, sme v tomto roku urobili dosť. Vo februári boli informovaní o novej platnej právnej úprave, ktorá nariaďuje vypracovať vlastné povodňové plány, vrátane záchranných prác. Mnohé obce ich majú, no mnohé sa k tomu nedostali. Otáznikom je, do akej miery ich mohli starostovia využiť, keďže vieme, že čas na prípravu pätnásteho augusta, prvý deň povodní, takmer nemali. Civilná ochrana ale nie je jedinou zložkou, ktorá v prípade povodní zasahuje. Povodňovými orgánmi sú obec so svojou povodňovou komisiou na čele so starostom a povodňová komisia, ktorú zriaďuje obvodný úrad životného prostredia. Jej členmi sú okrem zástupcov z obvodného úradu, ako sme my, aj zástupcovia zo záchranných zložiek, napríklad policajný či hasičský zbor. V nedeľu komisia zasahovala viac v teréne, ale v pondelok už zasadala, koordinovala práce a dokázala obyvateľstvo varovať. V ten deň už všetky ohrozené obce informácie dostali.
Čo sa podľa vás dá v systéme práce všetkých zložiek civilnej ochrany po aktuálnych skúsenostiach zmeniť alebo zlepšiť?
- To, čo sme zažili, bola dôležitá skúsenosť. V Turci sme sa doposiaľ v prevencii sústreďovali predovšetkým na koryto rieky Turiec v spojitosti s vodnou stavbou Turček a na koryto rieky Váh s vodnými stavbami Liptovská Mara a Oravská priehrada. S ich prítokmi mali skúsenosti len v niektorých obciach. Teraz máme o poznatok viac, a síce, že väčšinu obcí vytopilo preto, lebo do tokov spadlo také množstvo vody, ktoré korytá nemohli absorbovať. Prívalové vlny prišli aj z poľnohospodárskych a lesných kultúr, ktoré sme nemali možnosť ochrániť.
Autor: Martina Lahitová